BRATISLAVA. Slovenské cesty sú krvavé jatky. Pre zvieratá. Koľko ich ročne zomrie, nevieme, ale štatistiky z Česka hovoria, že by mohlo ísť o stotisíce: 566-tisíc zajacov, 346-tisíc ježkov, 68-tisíc bažantov či 52-tisíc srncov zahynie podľa nedávno zverejnenej štúdie po zrážke s autom na cestách.

Česko je rozlohou o tretinu väčšie, no podstatne menej zalesnené. Počet uhynutých zvierat na slovenských cestách nemusí byť veľmi rozdielny.

U nás takýto výskum chýba. „Bol by potrebný, vedeli by sme vytypovať úseky, kde dochádza k stretom so živočíchmi a mohli by sme u správcov ciest a vlastníkov pozemkov argumentovať v prospech ochranných opatrení,“ hovorí Ivana Havranová zo Štátnej ochrany prírody.

Kusé údaje

Práve v týchto týždňoch zbierajú správy chránených krajinných oblastí a národných parkov údaje o zrazenej zveri. „Momentálne spracovávame pre Výskumný ústav dopravný v Žiline vyhodnotenie za deväť rokov,“ hovorí Havranová.

Ústav údaje vyhodnocuje ako súčasť analýzy vplyvov dopravy na životné prostredie pre ministerstvo dopravy. Štúdia má byť hotová v januári a bude len orientačná. Správy majú len údaje o uhynutých zvieratách, ktoré im vodiči nahlásili, alebo ich zamestnanci sami objavili. V Malej Fatre to bol za rok jeden medveď a sedem vydier. Väčšinou ide len o väčšie živočíchy, ktoré po zrážke prekážajú autám v premávke. Mnohé sú len poranené a dokážu sa dostať do lesa. Menšie cicavce, plazy, obojživelníky či vtáky zväčša neza­znamenáva nikto.

V Česku si Agentúra ochrany prírody a krajiny najala muža, ktorý peši prechádzal vybraté úseky ciest a počítal mŕtve zvieratá. „Našiel ich 2149 a výsledky sa vynásobili koeficientom podľa celkovej dĺžky jednotlivých typov ciest po celom Česku,“ napísal denník MF Dnes.

Nepriateľské cesty

Ochranári, poľovníci i odborníci na fragmentáciu krajiny sa zhodujú, že zver končí pod kolesami áut často len preto, že pri cestách nie sú vybudované ochranné opatrenia. Ponad diaľnicu je u nás postavený jediný zelený most pre zvieratá neďaleko podtatranskej obce Važec.

Národná diaľničná spoločnosť buduje okolo diaľnic oplotenie, čo je pri chýbajúcich nadchodoch a podchodoch pre zver ešte horšie riešenie. „Biokoridory zvierat sa tak celkom prehradzujú, dochádza k izolovanosti populácií a bez osviežovania genetickej informácie postupne degenerujú,“ hovorí lesník a ochranár Róbert Oružinský. Zvieratám sa zároveň zmenšuje poľovné teritórium a sťažuje prístup k vode. Musia si hľadať trasy cez obývané územia, kde hrozí stret s človekom a zvieratá môžu byť aj agresívne.

Kolízie hrozia počas ruje

„Pri stavbe diaľnic sa pred pár rokmi viac dbalo na dĺžku ako na bezpečnosť úsekov,“ hovorí riaditeľ Slovenského poľovníckeho zväzu Imrich Šuba.

Zrážky s poľovnou zverou podľa neho hrozia najmä v období ruje, ktorá trvá u srnčej zveri od polovice júla do polovice augusta a u jelenej, muflonej a danielej zveri od septembra až do polovice novembra. V týchto dňoch je vysoké aj nebezpečenstvo kolízie s diviakmi vyrušenými kosbou kukuričných polí.

Po zrážke kamióna s diviakom zahynul na diaľnici medzi Bratislavou a Kútmi pred pár dňami 37–ročný vodič Felície. Pri vyhýbaní sa zrazenému zvieraťu skončil vo zvodidlách.

„Malú zver ako bažanty či zajace nikto neeviduje, pričom ich na cestách zahynú tisíce, čo sa dá vyčísliť v miliónoch korún,“ dodáva Šuba.

Národná diaľničná spoločnosť aj Slovenská správa ciest tvrdia, že pri nových úsekoch ciest už so zverou rátajú.

„Už v prvej fáze prípravy diaľnic spolupracujeme s orgánmi ochrany životného prostredia, zisťujú sa styky budúcej trasy s migračnými koridormi zveri a navrhujú sa opatrenia,“ vraví Marcel Jánošík z NDS. Priznáva, že zatiaľ nejestvuje predpis pre navrhovanie mostov pre zver. Vypracovať ho má rezort dopravy do roku 2009.

Zrážky končia aj tragicky

Za volantom treba byť v strehu – na cestu môže vybehnúť diviak, či splašený kôň.

Traja ľudia vlani zahynuli pri zrážke so zvieraťom, 55 sa ich zranilo. Polícia takýchto nehôd evidovala 2763. Najtragickejší bol prípad zo septembra, keď pri Nitre vbehli na cestu tri splašené kone. Zrážka auta s jedným z nich si vyžiadala život mladej ženy a jej otca.

Zrážku s lesnou zverou - tento typ kolízie tvorí 87 percent zo zadokumentovaných stretov – vlani zažili neďaleko Malaciek aj reportéri českého týždeníka Respekt. „Nemali sme diaľničnú známku, takže sme šli nie veľmi rýchlo po starej ceste. Keď šlo oproti auto, ktoré ma oslepilo, vbehol do cesty diviak,“ opisuje situáciu Marek Švehla.

Zrážke zabrániť nestihol, hoci inštinktívne dupol na brzdu. „Podarilo sa mi spomaliť, ale náraz zviera zabil. Vyviazli sme bez zranenia, iba s rozbitou prednou maskou a chladičom.“ Cestu z oboch strán lemoval les. „Miestni hovorili, že tam diviaky bežne behajú k diaľnici, kde narazia na plot, a tak musia bežať zase späť.“

(mp)

Diviak by vás nemal rozhodiť

Pri nečakanom strete s veľkým zvieraťom by sa mal vodič podľa Zoltána Bojara zo Slovenského autoturist klubu snažiť auto brzdiť. „Pohyb oslepeného a stresovaného zvieraťa je ťažko predvídateľný a jeho útek môže skončiť skokom pod vyhýbajúce sa auto.“ Pri vyhýbaní sa tiež hrozí zrážka s ďalšími zvieratami, ktoré sa často pohybujú v čriedach.

„Ak ide o menšie zviera ako zajac či hraboš, je lepšie nevyhýbať sa mu a pevnejšie chytiť volant. Bude mi ho ľúto, ale horšie by bolo ohroziť seba, alebo ostatných pri riskantnom vyhýbaní,“ hovorí Bojar a dodáva ďalšiu dôležitú zásadu: nespanikáriť.

„Ak sneží alebo prší, musíme tomu prispôsobiť svoju jazdu. Keď ideme cez les, tiež treba prechádzať so zvýšenou opatrnosťou. Zvlášť, ak je tam značka upozorňujúca na zver.“

(mp)

Nadchodov staviame žalostne málo

O následkoch drobenia územia hovorí odborníčka na fragmentáciu krajiny z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského JANA RUŽIČKOVÁ.

Do akej miery je Slovensko rozdrobené?

„Kritériom nie je iba dĺžka cestnej a železničnej siete, ale aj miera kompenzačných opatrení. A tých je u nás žalostne málo. Len na novootvorenom 22-kilometrovom úseku rakúskej diaľnice A6 z Parndorfu na našu hranicu je 29 podchodov a nadchodov pre zver. U nás, keď idete z Bratislavy na moravskú hranicu, nemáte ani jeden. Problémom sú aj rôzne ohradené súkromné obory, oplotené priemyselné areály, alebo oplotené satelitné sídla okolo miest.“

Ako zver chránime?

„Jediný ekodukt – zelený nadchod pre zver – je pri Važci. Na trase z Bratislavy po maďarskú hranicu sú tri podchody. Časť diaľnice v Podtatranskej kotline je na viaduktoch.“

Čo na cestách chýba?

„Potrebovali by sme viac ekoduktov, podchodov, či nadchodov na migračných trasách podľa toho, či ide o veľkú zver, menšie cicavce, vodné či mokraďové živočíchy. Problémom sú najmä už vybudované cesty. Keď sa kompenzačné opatrenia budujú dodatočne, sú desaťkrát drahšie, ako počas výstavby.“

Je riešením oplocovanie?

„Na jednej strane nepríde k zrážke so zverou, na druhej sa napĺňa pojem fragmentácia krajiny. Oplotené cesty rozdeľujú populácie zveri a tie degenerujú, sú náchylnejšie na ochorenia. Prichádza aj k zmenšovaniu ich lovného revíru, výstavba ich často oddelí aj od zdroja vody. Takéto stresové situácie môžu viesť k znižovaniu počtu jednotlivých druhov.“

Môžu niektoré druhy celkom vymiznúť?

„Efekt rozmachu cestnej siete a výstavby pocítime s oneskorením o niekoľko rokov. Ale tak ako nám vplyvom rozmachu poľnohospodárskej výroby postupne zmizli prepelice či jarabice, pri súčasnom vývoji môžeme časom očakávať úbytok sŕn, jeleňov či zajacov.“

Ako to ovplyvní človeka?

„Môže prísť k ekologickej nerovnováhe, zníži sa prirodzená odolnosť ekosystému. Rovnováha je veľmi jemná a záleží na každom ohnivku reťaze. Keď je reťazec priveľmi zjednodušený, prichádza k rôznym kalamitám, premnoženiu škodcov, ochoreniam a oslabeniam populácií, čo má vplyv aj na človeka. Má to aj ekonomické následky, napríklad pri premnožení škodcov.“

Michal Piško