Ako sa rodí ekosídlisko

Neďaleko hlavného mesta možno vyrastie ekosídlisko. Nejde o žiaden projekt developera. Hŕstka  Bratislavčanov sa rozhodla, že chcú bývať a pritom šetriť prírodu.

S myšlienkou vybudovať pri hlavnom meste ekosídlisko prišiel Bratislavčan Peter Horák. Oslovil pár ľudí, ktorých spája filozofia permakultúry a tak vznikla webová stránka, ktorá sa stáva spájacím prvkom aj priestorom na návrhy a diskusiu budúcich obyvateľov.

"V klasických aj nových bytoch mestských sídlisk sú ľudia značne zviazaní štandardnými pravidlami fungovania pretechnizovanej spotrebnej spoločnosti. Novodobá prímestská výstavba v satelitoch okolo Bratislavy je koncipovaná tým istým spôsobom a dokonca s ešte horším vplyvom na prírodu," vysvetľuje motívy ďalší  zo zainteresovaných Patrik Martin, ktorý je zároveň aj členom občianskeho združenia ArTUR - Architektúra pre trvalo udržateľný rozvoj. Prví záujemcovia o túto aktivitu vidia riešenie v bývaní na ekosídlisku. Mal by ho tvoriť súbor viacerých domov v modernom nízkoenergetickom, prípadne energeticky pasívnom štandarde, s jedným parkoviskom na okraji sídliska a ulicami bez áut, v zeleni a (možno) s vlastným spoločenským centrom.

Nie sú prví ani poslední

Skupina nadšencov, ktorá medzi sebou komunikuje na www.ekosidlisko.wikidot.com nie je jediná v Európe. Niekde takéto iniciatívy vznikajú spontánne, ako súčasná bratislavská, inde pomáhajú dokonca investori. Zrejme najviac ekosídlisk je v Nemecku a v Rakúsku. Špecifickým príkladom je takzvané co-housing neďaleko slovenských hraníc v Gänserndorfe.

U nás sa mestské alebo prímestské ekosídlisko nenachádza. "Väčšina takto zmýšľajúcich ľudí preferuje bývanie na lazoch," hovorí Martin. Ekodediny sa na Slovensku nachádzajú napríklad v okolí Zvolena, Krupiny, či na Myjave. Najznámejším príkladom slovenskej ekodediny je Záježová.

Čo by zatiaľ chceli?

Iniciatíva zatiaľ hľadá pozemok, kde by sa dalo ekosídlisko vystavať. Z prvých návrhov zatiaľ najlepšie vychádza smer Záhorie. Lokalita zatiaľ vyhráva pred ostatnými pre znesiteľnú dostupnosť z Bratislavy a menšie znečistenie prostredia. Prví záujemcovia zvažovali aj možnosť využiť zatiaľ lacnejšie pozemky za rakúskymi hranicami. Úsporu nákladov na kúpu by však pohltili zrejme vyššie finančné nároky na odmeny tamojších stavbárskych firiem.

Ekosídlisko by mali tvoriť najmä samostatne stojace rodinné domy, no záujemcovia nie sú ani proti istému podielu najviac dvojposchodových radoviek. Jednoznačné je však rozhodnutie stavať z prírodných materiálov. "Mnoho súčasných technických riešení nie je možných bez použitia kovov či plastov. Počítač sa z dreva, hliny a slamy postaviť nedá. Dom áno," píše sa v úvodnom texte k otvorenej diskusii.

Ekologicky

Drevo a hlina sa dajú použiť v nosných konštrukciách, ako izoláciu je možné využiť slamu, konope, celulózu alebo ovčiu vlnu. Ako strešná krytina poslúži drevo, slama, trstina, strecha môže byť pokrytá vegetáciou.

Spoločné priestory ekosídliska by mal (alebo mohol) dotvoriť malý parčík, detské ihrisko, prípadne aj malé centrum, vhodné napríklad pre prevádzku biopotravín. Vylúčená má byť automobilová doprava vo vnútri zóny, vykurovanie ráta s využitím energie z obnoviteľných zdrojov s minimálnou produkciou škodlivín (spoločná tepláreň na biomasu doplnená a slnečné kolektory, tepelné  čerpadlá a zásobníky tepla).

Skromné začiatky

"Optimálne by bolo, keby sa nám podarilo dať dokopy stovky ľudí, ale aj desať až pätnásť rodín bude pre začiatok úspech," myslí si Patrik Martin. Nerobí si zbytočné ilúzie, veď bratislavské ekosídlisko je zatiaľ skôr víziou ako niečím, čo by sa malo začať už zajtra stavať. Ak sa iniciatíva nepodarí, môže poslúžiť štartu ďalšej a možno už úspešnejšej.