BRATISLAVA. Vstup do Európskej únie a NATO v nedohľadne, demarše zo Západu, rating krajiny „v špekulatívnom pásme“. Takmer 14percentná nezamestnanosť, najmenšie zahraničné investície spomedzi okolitých krajín, ekonomika podľa Národnej banky Slovenska i Medzinárodného menového fondu v zlom stave – najmä pre obrovský deficit verejných financií. Požičať si na byt v bankách ovládaných štátom bolo také drahé, že si hypotéky nebral takmer nikto. Také bolo Slovensko pred desiatimi rokmi – tesne pred voľbami 25. septembra 1998.
„Štátna pokladnica je prázdna, privatizéri považujú svoje podniky za samoobsluhy. Každý druhý podnik je už v strate,“ napísal o Slovensku pár dní pred voľbami nemecký časopis Der Spiegel. VSŽ sprivatizovala skupina okolo Alexandra Rezeša možno za štvrtinu ceny, Nafta Gbely našla majiteľov za 150 miliónov, hoci jej ročný zisk prevyšoval miliardu korún.
Čo rozčuľovalo viac?
Je otázne, čo slovenským voličom prekážalo viac – či ekonomika, ktorá zaostávala za susednými krajinami, alebo štýl Mečiarovej politiky. Tú francúzsky denník La Tribune nazval „brutálnou“.
Ako rástla popularita opozície a zmenšoval sa počet priaznivcov HZDS, Mečiar menil taktiku. Od Michala Kováča sa jeho pozornosť upriamila na KDH, DU a DS, ktoré pripravovali koalíciu. V máji HZDS zmenilo volebný zákon, ktorý fakticky znemožňoval vytvorenie úspešných koalícií. Opozícia preto musela vytvoriť volebnú stranu SDK. Kritika Mečiara zo zahraničia bola tvrdá, politici dokonca rezignovali aj na diplomatický jazyk. „Momentálne je na mape Európy čierna diera, ktorá sa volá Slovensko,“ povedala americká ministerka zahraničia Madelaine Albrightová.
Rokovať chcel s každým
Aj Mečiar pripúšťal koniec svojej éry.
„Dosť toho bolo, týmito voľbami, páni, končíte,“ odkazoval z tribúny opozícii. O pár minút pripúšťal, že bude ochotný rokovať o akejkoľvek koalícii s výnimkou „iredentistov“. Aj tesne pred voľbou sa objavilo niekoľko zrejmých provokácií, napríklad pokus zdiskreditovať SMK prostredníctvom veľkého počtu hlasovacích lístkov s ich stranou, ktoré sa našli v kontajneri. Promečiarovská STV odvysielala príspevok, v ktorom bez reakcie KDH istý muž obvinil vedenie strany z nelegálneho obchodu so starožitnosťami.
Uťahovanie opaskov
Tridsaťšesť percent pre HZDS a SNS oproti 58 percentám pre SDK, SMK, SDĽ a SOP. Tak dopadli Mečiarove snahy vyhrať voľby. „Je to koniec slovenskej cesty. Tá sa týmito voľbami skončila,“ povedal v poslednom premiérskom príhovore v STV, v ktorom ešte dojato zamával na rozlúčku a zaspieval.
VIDEO YouTube - Mečiarov song na rozlúčku:
Nasledovalo niekoľko rokov reforiem a pravicovej politiky úsporných opatrení. Nezamestnanosť sa dostala až k 20 percentám, dnes je na siedmich. Zahraničné investície narástli geometrickým radom.
Vrátil sa menší
Presne 8,79 – to je percento, ktoré dosiahlo HZDS vo voľbách pred dvoma rokmi. Hoci bola podpora Mečiarovej strany tretinová oproti roku 1998, predsa sa dostala do vlády, hoci v pozícii, v akej nikdy nebola. Mečiar ovláda dve zo 16 vládnych kresiel, no je stále hráčom, ktorý dokáže zahýbať koalíciou.
„Mečiar sa vrátil, ale nie do vedúcej role a do iného Slovenska – nie do takého, ktoré bolo na najlepšej ceste stať sa druhým Bieloruskom – ale do Slovenska, ktoré je v EÚ, NATO OECD, ktoré bude zavádzať euro,“ povedal analytik Martin Bútora. Mečiar sa však podľa Bútoru nevrátil príliš zmenený. „Azda s výnimkou hlasovania v referende o EÚ a pár aktov, keď sa nesprával ako Mečiar“.
Kampaň: „Šiferka“, Flašík, salámy
Mítingy s tisíckami ľudí a emócie, aké sa na Slovensku pre politiku odvtedy nezopakovali. Taká bola predvolebná kampaň v roku 1998.
Vladimírovi Mečiarovi pripravila osemročné vyhnanstvo v opozícii. Napriek tomu, že do nej HZDS investovalo obrovské peniaze. Ostrú kampaň začali už v júli na nominačnom sneme. Na trnavskom futbalovom štadióne sa zhromaždilo 18-tisíc členov HZDS, aby kandidátku odsúhlasili ováciami a mávaním zástavok s logom HZDS. Pochodovalo sa s fakľami a delegátov priviezlo desať zvláštnych vlakov. Šéf Mečiarovho volebného tímu Alexander Rezeš sľuboval, že ich kampaň bude „excelentná“. Bola hlavne drahá.
To, čo po sneme HZDS nasledovalo, bola zmes straníckej a štátom organizovanej kampane. Na Mount Evereste zaviala vlajka HZDS, Mečiar otváral jeden diaľničný úsek za druhým. Po jeho boku sa objavila svetová topmodelka Claudia Schifferová, ktorú Mečiar držal v náručí a pózoval pri tom fotografom. Týždeň pred voľbami prišli herci Claudia Cardinale a Gérad Depardieu a len deň pred hlasovaním aj taliansky sexsymbol 80. rokov Ornella Mutiová. Akoby náhodou navštívila nemocnicu na Kramároch a ukázala sa po premiérovom boku. Akoby náhodou bola pri tom STV. „Doteraz som nevidela takú peknú nemocnicu a som veľmi rada, že som ju mohla navštíviť,“ hovorila. Kto návštevy zaplatil, doteraz nie je jasné. Mečiarovi vtedy na mítingoch spievali Paľo Habera, Elán i Tublatanka. Habera sa dal po akcii do Bratislavy odviezť vládnym špeciálom. Mečiarova strana sa uchýlila aj k osvedčeným fígľom vrátane rozdávania salám v centre Bratislavy.
Kampaň HZDS režírovaná Fedorom Flašíkom zažila trapasy. Bilbord s nápisom Krajina tvoho srdca s fotografiou Kriváňa denník SME identifikoval ako fotomontáž s prilepenou krajinou okolo švajčiarskych Álp. Predvolebnú pieseň Vivat Slovakia poslaneckého spevokolu okolo Mečiara, Karola Konárika a Ivana Gašparoviča, ešte v to leto zosmiešňovali v rádiách aj na dedinských diskotékach. Hlavný Mečiarov súper – SDK, stavil na umelcov, hudobníkov, zabávačov, ktorí prebrúsili veľkú časť Slovenska. Stano Dančiak, Jaro Filip, Rasťo Piško či Ladislav Chudík. SDK robila cyklotúry po Slovensku, do kampane proti vtedajšiemu štýlu vládnutia sa silno zapojili mimovládne organizácie, ktoré vyzývali ľudí, aby šli voliť.
Pomerne veľké sumy do kampane investovala aj vtedy nová Strana občianskeho porozumenia, ktorá stavila aj na hlasový prejav Rudolfa Schustera vo videoklipe s Petrom Dvorským. SDĽ sa nechala vyfotografovať v červených tričkách a do volebného klipu zapojila Ibrahima Maigu.
(knm)
Momentálne je na mape Európy čierna diera, ktorá sa volá Slovensko.
Madelaine Albrightová, ministerka zahraničia USA v roku 1998
Vtedajší líder Mikuláš Dzurinda stavil na ľudovejšiu kampaň, počas ktorej bicykloval aj s Petrom Šťastným. Opozíciu vtedy spojil do bloku Mečiarov účelový volebný zákon. Na zábere vľavo je šéfka zelených Zdenka Tóthová, najprv hovorca a potom predseda SDK Mikuláš Dzurinda, predseda sociálnych demokratov Jaroslav Volf, Demokratickú úniu viedol Eduard Kukan a líder KDH Ján Čarnogurský.
FOTO – ARCHÍV ČTK, TASR
Kliknite - obrázok zväčšíte.
