BRATISLAVA. Ústavný súd nerozhodol správne, keď tvrdil,že potomkovia Révayovcov nemajú nárok na všetku pôdu, ktorú im štát po 2. svetovej vojne zobral. Do pol roka vláda rodinu odškodní.
Až rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu napraví, čo štát za komunizmu napáchal rodine grófa Révaya. Slovenské súdy neboli schopné uznať potomkom jedného z posledných Révayovcov Ladislava Révaya náhradu za komunistami ukradnutý majetok. Štát im v reštitúcii vrátil len 250 hektárov pôdy, hoci im znárodnil až 1500 hektárov v Turci v chotároch obcí Sklabinský Podzámok a Turčianska Štiavnička.
Je to rozloha štvorca so stranou takmer štyri kilometre. Alebo rozloha mesta Vranov nad Topľou.
Révayovci boli známy rod z Turca, vlastnili lesy, parky, kaštiele. Po druhej svetovej vojne prišli o všetko. Gróf aj o svoje osobné veci. Nádej pre túto rodinu prišla až po roku 1989.
Retroaktívny zákon
Do roku 1992 si mohol jeden reštituent podľa zákona uplatňovať navrátanie do 250 hektárov. Na rok bolo obmedzenie zrušené a znovu ho zaviedli až v roku 1993. Práve v medziobdobí, keď neplatilo, podala neter Ladislava Révaya žiadosť o reštitúciu. Súdy roky odmietali, že má nárok na viac ako 250 hektárov.
Za pravdu dal rodine generálny prokurátor Milan Hanzel, keď sa v roku 2000 po neúspešných súdnych sporoch obrátil so žiadosťou na Ústavný súd. Tvrdil, že opatrenia štátu sú retroaktívne a v rozpore s ústavnou ochranou vlastníctva. Ústavný súd v roku 2001 jeho podnet zamietol. Proti zamietnutiu boli iba traja sudcovia – Lajos Meszároš, Štefan Ogurčák a Daniel Šváby. Ústavný súd vyhlásil, že novela zákona o pôde z roku 1993, ktorá obmedzenie opäť zaviedla, neovplyvnila podstatu reštitučných nárokov, o ktorých ešte nebolo rozhodnuté, len nanovo vymedzila ich rozsah v súlade s pôvodným duchom zákona. Nároky potomkov grófa Ústavný súd nepovažoval za „majetok“.
Neskôr sa na Ústavný súd obrátili aj samotní potomkovia a opäť neuspeli. Podali preto sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva.
Ten v roku 2006 rozhodol, že ich sťažnosť prijíma na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie považuje za kľúčové aj zástupkyňa Slovenska pred štrasburským súdom Marica Pirošíková. Súd vyhlásil, že nárok sťažovateľov spĺňal podľa vtedy platného zákona všetky náležitosti. Nárok preto súd v Štrasburgu na rozdiel od Ústavného súdu za majetok považoval.
„Uvedené rozhodnutie je významným návodom na ďalšiu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu, ktorú bude potrebné zosúladiť so štrasburskou judikatúrou,“ myslí si Pirošíková.
Sťažovatelia sú radi
Rokovanie o zmieri je dôverné, až kým ho neschváli európsky súd. Vyjadriť sa preto nechcela Pirošíková ani Peter Kerecman, právny zástupca potomkov Révayovcov.
Tisícpäťsto hektárov, ktoré žiadali vrátiť, je v Turčianskej Štiavničke a Sklabinskom Podzámku. Ide prevažne o lesy, ktoré využíva štát. Dohoda o zmieri podľa informácií SME hovorí, že štát im buď do pol roka vráti pozemky, alebo následne vyplatí 150 miliónov korún. Vláda sa rozhodla, že vyplatí peniaze.
Kerecman len prezradil, že sťažovatelia sú radi, že po pätnástich rokoch sa kauza chýli ku koncu, aj keď pôvodná sťažovateľka, neter grófa, sa rozsudku nedožila. Zomrela v roku 1995. Peniaze dostane jej manžel a deti. Spolu piati potomkovia žijú v Trnave, Bratislave a rakúskom Grazi.
Révayovci sú známa šľachtická rodina z Turca.
Po druhej svetovej vojne boli nútení odísť, štát im všetky pozemky, kaštieľ alebo aj park v Turčianskej Štiavničke zobral.
Ladislav Révay podľa starostu obce Turčianska Štiavnička prosil komunistov, nech mu nechajú aspoň kaštieľ, aby mal kde bývať, nenechali mu nič.
Ľudia v obci na Révayovcov spomínajú v dobrom, nechali tu veľké bohatstvo, ale štát ho nechal spustnúť.
 |
