Každé ráno si dávala kalíštek „už“ od svojho60. roku. Verili mu i tí, ktorým ho rozdávala. Vilma žila dlho sama, ale nie osamelá. Vždy za ňou prišiel niekto po radu, životnú posilu a pravdu z hviezd.
Spolu s manželom Jánom Jamnickým si v roku 1938 kúpili pozemok na hradnom kopci v susedstve známeho architekta Emila Belluša, ktorý bol manželom Jamnického sestry. V roku 1945 sa však rozviedli.
Vilma netušila, koľko času bude mať na premýšľanie. Čakal ju dlhý život. A ona v ňom stále hľadala odpovede na trýznivé otázky, ktoré ju s bývalým manželom, aj po jeho smrti, spájali. Bol mužom jej života do posledných dní.
Na manžela nikdy nezabudla
Ján Jamnický, herec, režisér, scenárista a pedagóg, zomrel za záhadných okolností v roku 1972. Podľa Jamnickej zápiskov odišiel jedného dňa na túru na Kriváň a nevrátil sa. Za nočným stolíkom však nechal list, v ktorom presne opísal, kde ho nájdu. „Jamnický sa so mnou rozišiel a neostalo mi nič iné, len si povedať: A dosť, z lásky revať nebudem!,“ povedala v jednom z rozhovorov Vilma Jamnická.
Ako tvrdí v knihách o svojom živote, nikdy nemohla na Jamnického zabudnúť. Sprítomňoval sa jej až tak, že často cítila jeho fyzické dotyky. Zrejme sa ťažko vyrovnávala s jeho mĺkvou povahou a výzvami, ktoré ho v divadle či filme inšpirovali. Skrátka, nebola jeho jediná ani po sobáši a veľa sexu si s ním neužila. K tomu všetkému sa pridružili ženské problémy, ktoré jej nedovolili mať dieťa. „Hrala som divadlo, a to mi nedalo možnosť na sebaľútosť,“ píše.
Na javisku Činohry SND teda často stála s úsmevom a bozkom na perách zoči-voči herečkám, ktoré boli v súkromí jej sokyňami. Jamnický si však myslel opak: „...aspoň mi uver, že nikdy som ja nechcel, nevedel a nemohol byť bez Teba - Ty, žiaľ, áno, Ty si vedela,“ napísal jej v jednom z listov.
Adeptky a striedmosť
K divadlu ho dostala Vilma práve v čase, keď študovali spolu medicínu a zaľúbili sa do seba. Obaja sa vrhli na herectvo, on popritom získal i titul doktor práv a postupne prešiel k réžii. Krátko po sebe, ona v roku 1929 a on v roku 1932, začali pôsobiť v Činohre SND.
Vilma sa začala objavovať aj vo veľkých úlohách. Jej najobľúbenejšou sa stala Tonka z Moliérovho Zdravého nemocného z roku 1943. V tom čase sa jej v divadle darilo.
Zahrala si v desiatkach inscenácií, k vrcholom jej herectva sa zaradili postavy Silvie (Hra lásky a náhody), Berty z Brunecku (William Tell), grófky Anny (Tanec nad plačom) či Katreny (Ako sa vám páči).
Bola výrazným typom v postavách matiek, starien, bosoriek, cigánok, dám a grófok. Vo filme sa uplatnila ako typ klebetnej, uštipačnej dedinskej ženy (Drevená dedina, Jánošík, Katakomby, Kto odchádza v daždi, Postav dom, zasaď strom, Nejasná správa o konci sveta, Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný chorý).
„Jamnický ju obsadzoval, ale neu-prednostňoval, adeptiek na hlavné úlohy bolo dosť - Oľga Budská, Oľga Sýkorová, Beta Poničanová, Oľga Országhová-Borodáčová, Hana Meličková - všetko spolužiačky a odchovankyne Jána Borodáča,“ hovorí divadelný teo-retik a historik Ján Jaborník, ktorý sa divadlu venuje od 50. rokov minulého storočia.
V tom čase sa však už Vilma objavuje na javisku pomenej a skôr vo vedľajších charakterových úlohách. „Dokázala ich stvárniť presne, primerane. Jej herectvo pritom nebolo šedivé ani bezvýrazné. Skôr striedme,“ upresňuje Jaborník. Altové zafarbenie hlasu jej dopomohlo aj k niekoľkým chlapčenským postavám.
S vtipom na charaktery
Vilma Jamnická nepatrila medzi herečky, ktoré sa tisli do popredia. Poctivo odohrala a uhrala všetko, režisérov počúvala a mala zmysel pre vtip a hzperbolu. Jej postavy mali jasný charakter.
Poslednú úlohu v divadle jej v roku 1978 dal režisér Miloš Pietor - zahrala si Chvojkovú v Tajovského Novom živote. „Pán režisér,“ hovorila mu vtedy, „ale ja vám môžem ochorieť, som už stará baba. Nechcem vám pokaziť premiéru.“ Miloš Pietor ju presvedčil. Mal vtedy štyridsaťpäť. Nikto netušil, že Vilma ho prežije o šestnásť rokov.
Zlé veci
sa dejú, ale vždy si musíme povedať, mohlo to byť aj horšie. A s týmto sa dá žiť aj sto rokov. To som si povedala, keď ma odkrágľovali komunisti.
* 11. 11. 1906† 12. 8. 2008
l 1929 - absolvovala štúdium herectva na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave
l 1929 - 1969 - členka činohry SND
l 1969 - odišla na dôchodok
l 1954 - prvýkrát sa objavila vo filme, v snímke Drevená dedina
l 1963 - vo filme Jánošik si zahrala slepú babku
l1985 - vyšla jej kniha Letá a zimy s Jánom Jamnickým
