Keď Max von Laue dostával Nobelovu cenu, ocenil úsilie kolegov, ktorí blúdili a strácali správny smer, no neprestávali veriť, že cieľ dosiahnu. "Ich zásluhy sú v mojich očiach o to väčšie, čím viac ťažkostí museli prekonať," povedal von Laue a dodal, že on takýto problém nemal. Keďže mu nikdy nenapadlo, že by mohol vyriešiť problém, ktorý po sebe zanechal geniálny Röntgen, na objav nepotreboval zvláštne úsilie.Röntgen nepoznal podstatu neviditeľných lúčov, prenikajúcich hmotou, preto ich nazval Lúče X. Max von Laue a jeho spolupracovníci ukázali, že sú formou elektromagnetických vĺn, tak ako viditeľné svetlo. Majú však tisíckrát vyššiu frekvenciu. Otvorili tak cestu do čudesnej oblasti spájajúcej fyziku kryštálov s fyzikou röntgenového žiarenia. Umožnila prenikať čoraz presnejšie do najmenších štruktúr neživej hmoty a časom aj do živých tkanív. Bez nej si nevieme predstaviť objav štruktúry DNA ani štúdium vírusov či bielkovín.
Jednoduchý nápad
Von Laue bol skutočne dieťaťom šťasteny, aspoň pokiaľ ide o jeho najznámejší a najprínosnejší objav. V roku 1912 mu napadlo, že ak ani najzručnejší klenotník nevie vyrobiť takú jemnú mriežku, ktorá by dokázala vlnové vlastnosti lúčov X, môžeme si ju vypožičať od matky prírody. Táto vynikajúca experimentátorka už dávno usporiadala atómy v kryštalických látkach do mriežky, v ktorých by mala byť vzdialenosť základných čiastočiek hmoty blízka vlnovej dĺžke röntgenového žiarenia. Keď nimi röntgenové lúče prejdú, musia sa prechodom cez mriežku rozptýliť (difrakcia), pričom vzniknú interferenčné javy (interferencia - spojenie).
Von Laueho spolupracovníci Walter Friedrich a Paul Knipping overili nápad na kryštále síranu meďnatého. Fungoval. Potvrdili tak hypotézu mriežkovej stavby kryštalických látok a vlnový charakter röntgenového žiarenia. Autor hlavnej myšlienky a jej matematického vysvetlenia oznámil objav v júni 1912 na schôdzi Nemeckej fyzikálnej spoločnosti vo Fyzikálnom inštitúte Berlínskej univerzity. Na rovnakom mieste stál v decembri 1900 Max Planck s prelomovým objavom kvánt energie.
Von Laue dostal Nobelovu cenu iba dva roky po objave, čo je v histórii udeľovania najprestížnejších vedeckých ocenení unikátny jav. Aj Planck a Einstein, ktorí urobili svoje rozhodujúce objavy pred von Lauem, získali ceny až po ňom.
Laueho nápad mal svoje pozadie. Jeho autor v roku 1912 ovládal optiku, matematiku aj teoretickú fyziku. Študoval na prestížnych univerzitách v Göttingene a v Mníchove, učil sa u Röntgena, od roku 1906 sa dobre poznal s Einsteinom, spolupracoval s Planckom. V autobiografii spomínal, ako sa s ním raz rozprávali o nových veciach. Zaujali ho natoľko, že asi hodinu potom, čo opustil Planckov dom, sa z ničoho nič ocitol v zoologickej záhrade. "Netušil som, čo tam robím, ani ako som sa tam dostal. Taká ohromujúca bola táto skúsenosť," napísal. Aj on sa teda musel vyrovnávať s problémom roztržitého vedca: len čo mozog rozbehol svoje fantastické výpočty, realita mu bola ukradnutá.
Veľký recesista
Ani v prípade von Laueho však nič neplatí doslova. Na realitu síce občas zabudol, no celkovo stál pevne na zemi. Ukázalo sa to po roku 1934, v čase, keď sa k absolútnej moci dostal Hitler. Ako jeden z mála nemeckých vedcov, ktorí zostali doma, prejavoval von Laue otvorený nesúhlas so zastrašovaním židovských kolegov, obmedzovaním slobody bádania a nezávislosti vysokých škôl. "Varoval ohrozených kolegov, podporoval tých, ktorí stratili prácu vo vedeckých ústavoch alebo museli emigrovať," napísal v knihe Dějiny evropských objevů a vynálezů Ivo Kraus. "Nebál sa hľadať konšpiratívne cesty, nechýbala mu odvaha pomôcť jednému z prenasledovaných v úteku do Československa. Isto mal u nás veľa obdivovateľov i priateľov."
K jeho najlepším, možno povedať celoživotným priateľom patril Albert Einstein. Rozumeli si vo fyzike a ich nátury boli podobné - okrem ľudskosti, šírky a hĺbky vedeckého záberu a duchaplnosti sa vyznačovali umením neustále sa čudovať.
Pokiaľ išlo o negatívny vzťah k národnému socializmu, Einstein veril Planckovi na šesťdesiat percent, no von Lauovi na sto. Bol jediným fyzikom, v prítomnosti ktorého sa dokázal Einstein uvoľniť a občas si zašantiť ako malé dieťa. Von Laue mal zasa toľko odvahy (a recesie), že v čase nemeckej snahy vyrobiť atómovú bombu presvedčil zodpovedného úradníka, že na to treba špeciálny tabak. Ku koncu vojny vraj mal v laboratóriu kopu najkvalitnejšieho tabaku, aký sa dal v tom čase zohnať, a na svojom konte slová, ktoré povedal Franzovi Houtermansovi (Houtermans sa preslávil tým, že zistil, prečo svietia hviezdy). Jeho obavy, že vývoj nemeckej atómovej bomby ide príliš rýchlo, von Laue komentoval takto: "Pán kolega, keď niekto niečo nechce vynájsť, tak to nevynájde."
Pocta Röntgenovi
Von Laue vedel byť aj vážny, až patetický. V autobiografii zložil poklonu svojmu veľkému predchodcovi Wilhelmovi Röntgenovi. V roku 1919, po krátkej vláde mníchovskej republiky rád išiel Laue za Röntgenom do jeho inštitútu. Zastihol ho, ako sa pripravuje na vlak domov, a odprevadil ho na stanicu. Röntgen namiesto očakávaného rozhovoru o vede hovoril o tom, ako je dobre, že sa vrátil do mesta poriadok a s potešením oceňoval vynachádzavý systém opráv rozbitých výkladov.
"Ľudia často rozmýšľali o dôvodoch, ktoré donútili tohto muža po jeho epochálnych objavoch v rokoch 1895 a 96 doslova odísť do dôchodku," písal Laue. "Špekulovalo sa o mnohých dôvodoch, niektoré boli pre Röntgena dosť nelichotivé. Myslím, že nič z toho nebola pravda. Podľa mňa bol dosah objavu tohto vtedy päťdesiatročného muža taký prevratný, že sa z toho nespamätal. Iba veľmi málo ľudí si dokáže predstaviť, aké ťažké je bremeno takého významného intelektuálneho počinu."
Pred Röntgenom sa problémom zaoberalo veľa ľudí, a nik ho nevyriešil. Na prielom do netušenej oblasti poznania bolo treba vyvinúť enormnú guráž a sebadisciplínu a zachovať si chladnú hlavu, čo je po radosti z prvých objavov zvlášť ťažké. Röntgen napísal v rokoch 1895-97 tri úplne bezchybné rozpravy, ktoré vyčerpali problematiku na mnoho rokov dopredu. "Poznám iba niekoľko objavov, ktoré neobsahujú tie alebo oné chyby. Röntgen bol bezchybný v každom detaile," spomínal Laue.
| |
