V Izraeli sa dobre darí rôznym výborom, komisiám a ich podkomisiám.
A nejde len o pekne rozvetvenú štátnu byrokoraciu, ale aj o výbory, ktoré si ľudia sami vymýšľajú a s radosťou v nich pôsobia.
Každý dom má napríklad domový výbor a aj domového dôverníka. Už to síce nie je ako za starých čias, keď výbor mohol rozhodnúť o tom, ktorého nájomníka prijať medzi seba, ale aj tak je to pekne otravné.
Domový dôverník v izraelskom poňatí nie je niekto, komu môžete plne dôverovať a zverovať sa mu s prevádzkovými problémami. Naopak, je to niekto, komu môžete dôverovať len ťažko a jedine, na čo sa v jeho prípade môžete spoľahnúť, je to, že žiadnu dôvernú informáciu o vás neudrží. Skrátka domoví dôverníci nie sú práve majstrami diskrétnosti.
Tento týždeň sme sa presťahovali do nového bytu a už sme si mohli otestovať nášho dôverníka. Dôverne nám hneď pri prvom stretnutí oznámil všetky dôvernosti o susedoch na hornom a dolnom poschodí a zdôveril sa nám aj s veľkým tajomstvom. Vraj nás príde navštíviť uvítací výbor.
Neviem prečo, ale v hlave som si to preložila ako súdružskú návštevu a zo šoku som zastavila vybaľovacie práce. A tak nás uvítací výbor našiel v stave miernej hystérie a na privítanie mohol dostať tak akurát vodu v plastových pohároch. Jeho členov to evidentne nezarazilo ani neurazilo.
V priateľskom tóne predstavili svoju činnosť, podstrčili nám na podpis petíciu za zákaz výstavby diaľnice, leták na podporu kandidatúry jedného z nich za člena miestnej samosprávy aj rozvrh svojich aktivít a plánov do budúcnosti.
Po tejto milej návšteve odišli na parkovisko, kde už mali rozbehnutý míting na vyriešenie sťažnosti o oškretých autách.
Hlavným krikľúňom na ňom bol náš domový dôverník. Presne vedel, kto, kedy a komu oškrel auto, kto hlasno zatvára dvere a čie deti vyhadzujú papieriky zo žuvačiek z okna auta. Je totiž členom výboru za zelené mesto.
A ako nám a desiatkam ďalších dôverne prezradil – kandiduje na jeho predsedu.
Autor: dopisovateľka SME z Blízkeho východu
