BRATISLAVA. Deviataci zo slovenských základných škôl sa nemajú čím chváliť. Výsledky ich testov z matematiky a slovenčiny, ktoré písali začiatkom februára, dopadli najhoršie od roku 2005, keď sa celoštátne testovanie žiakov na školách spustilo. Z dvadsiatich možných bodov získali v priemere jedenásť. Čo všetko je za zhoršením? Určite náročnosť testov aj nižšia motivácia študentov.
Poradca ministra školstva Miron Zelina hovorí, že ak testy naozaj zodpovedajú osnovám, tak výsledok je veľmi zlý. Znamenal by totiž, že žiaci zhruba polovicu učiva neovládajú. „A to je šokujúce.“ „Je to iba ďalšie svedectvo o tom, že treba urobiť reformu školstva,“ hovorí Zelina, ktorý ministrovi s reformou radí.
Ťažšie testy
Výsledky sú horšie, a to chýba vyhodnotenie druhej časti testovania, ktorou ministerstvo overovalo, ako dokážu žiaci využiť získané vedomosti v praxi.
Viac učiteľov si zhoršenie vysvetľuje aj tým, že tohtoročné testy boli príliš ťažké. Obávajú sa, že ich náročnosť Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) neodhadol a skúšal žiakov z toho, čo nemohli vedieť.
Riaditeľka základnej školy v Tvrdošíne Dagmar Šašková tiež kritizuje, že na otázky mali deviataci málo času. Posledné otázky podľa nej mnohí len narýchlo odtipovali. Na 20 otázok z matematiky mali trištvrte hodiny. Rovnaký čas mali aj na dvadsaťpäť úloh zo slovenčiny.
Minister školstva Ján Mikolaj zatiaľ nepripustil, že by testy boli zle nastavené.
„Testy, pripravované tímami odborníkov, zohľadnili učivo prebraté študentmi v školách,“ odkázal prostredníctvom hovorkyne Dany Špankovej.
Ministerstvo ani ŠPÚ sa k výsledkom zatiaľ nevyjadrili. Čakajú na podrobnejšiu analýzu.
Tamara Kanovská z pedagogického ústavu oponuje, že výsledky sú podobné minuloročným. Potvrdzujú trend, že najlepší žiaci odchádzajú zo škôl na osemročné gymnáziá. „Ak je priemerná známka žiakov na základných školách okolo 2,5, tak tie výsledky nemôžeme očakávať lepšie,“ tvrdí Kanovská.
Chýba motivácia
Vlani mali deviataci priemerné známky takmer ako tohtoroční, ich výsledky v testoch však boli o čosi lepšie. Úspešnosť žiakov je klesajúca.
Riaditeľ základnej školy v Bytči Rudolf Takáč však upozorňuje, že známky nie sú určujúce. „Nároky učiteľov pri známkovaní klesajú,“ tvrdí. Podľa neho radšej dajú lepšiu známku. „Možno aj preto, aby mali pokoj od rodičov, lebo tých vedomosti veľmi nezaujímajú. Dôležité je pre nich to, akú známku žiak donesie domov.“
Vedomosti žiakov tak klesajú. „Ich úroveň je nižšia. Žiakom chýba ctižiadosť, aby sa učili,“ hovorí zástupkyňa riaditeľa zo Základnej školy na ulici A. Kubinu v Trnave Silvia Richterová. Vysvetľuje to tým, že stredné školy už zoberú takmer každého a žiaci tak nemusia o svoje miesto vôbec zabojovať.
Šikovnejší Maďari
Testy v maďarčine a ukrajinčine dopadli lepšie ako u slovenčinárov. Riaditelia maďarských škôl už teraz avizujú, že v druhej časti testu, ktorý ŠPÚ vyhodnotí v septembri, ich žiaci dopadnú zle.
Ministerstvo v nich overovalo, ako dokážu deviataci využiť vedomosti v praxi. Na maďarské školy pritom poslalo rovnaké testy ako na slovenské, čo mnohí riaditelia považovali za „nefér“. Maďarské osnovy výučby slovenčiny sú totiž iné ako pre slovenských žiakov.
;)
Slovenčina: maturanti išli na istotu
Väčšina maturantov si vybrala zo slovenčiny ľahšiu úroveň. Zabezpečí im, aby zmaturovali.
O desiatej ráno sa včera študentom posledných ročníkov stredných škôl začali maturity. Slovenčinou. Začínali sa testami a po obede o jednej sa dozvedeli témy slohovej časti. Mohli si vybrať, či chcú ľahšiu, alebo ťažšiu úroveň.
VIDEO - Maturanti otestovali svoje vedomosti a schopnosti zo slovenčiny
VIDEO: Silvia Pňačková
Ľahšia slovenčina
„Vybral som si ľahšiu úroveň B a bolo to s prehľadom,“ hovoril Viktor Štefánek z bratislavského Gymnázia na Vazovovej.
Na čo si museli dnešní maturanti spomenúť? Kto napísal básnickú zbierku Dotyky, aké je jednotné číslo od ľudia, či koľko slabík má slovo Patagónia. Na Slovensku sú maturitné otázky pre všetkých jednotné od roku 2005. Študenti tvrdili, že test aj písanie slohu sa dalo zvládnuť. Pedagógovia hovoria, že otázky boli jednoznačnejšie ako vlani.
VIDEO - Maturantom čas stačil, veľmi si ale neverili
VIDEO: Silvia Pňačková
Aby maturanti zmaturovali, potrebujú získať v testovej časti maturity minimálne 33 percent, zo slohu 25 percent a ústne zmaturovať. Žiak, ktorý nedosiahne z písomnej časti dostatok percent, musí zmaturovať najhoršie na trojku, aby prešiel. Študenti si pri voľbe stupňa náročnosti volia jednoduchšiu cestu. Zo 133 žiakov košického gymnázia mal ťažšiu úroveň jediný žiak. „Načo si voliť ťažšiu cestu, keď si môžu zvoliť aj ľahšiu,“ povedal zástupca riaditeľa Alexander Štefanko.
Dnes budú písať maturanti testy z angličtiny, kde si štvrtina vybrala náročnejšiu úroveň. Niektoré vysoké školy ju totiž zohľadňujú pri prijímaní.
Štyri témy internej časti maturity rovnako ako vlani prečítal predseda Ústrednej maturitnej komisie Peter Juráš v Slovenskom rozhlase. „Väčšinou u nás písali úvahu na tému Ako zvládnuť stres,“ povedala Mária Hrdá, riaditeľka nitrianskeho Gymnázia svätého Cyrila a Metoda. Úvahu si najčastejšie volili aj na Obchodnej akadémii z Banskej Bystrice.
Od rána do večera
„Je to vyčerpávajúce pre žiakov písať sloh po obede,“ tvrdila riaditeľka banskobystrickej obchodnej akadémie Darina Šlosarová. Učitelia sa sťažovali aj na komplikovanú administratívu. „Lepšie to bolo vlani, keď testy priniesol kuriér, ale tento rok nám ministerstvo nedôverovalo,“ povedala riaditeľka nitrianskeho gymnázia. Vlani však pri maturitách unikli témy.
(mgl)
;)
Sadloň: Žiaci sa zhoršujú
Deviataci sa už toľko neučia, stredné školy berú takmer každého. Inak by neprežili, hovorí šéf Asociácie štátnych gymnázií PAVEL SADLOŇ.
Zodpovedajú výsledky testovania vedomostiam deviatakov?
„Úroveň deviatakov prichádzajúcich na stredné školy má klesajúcu tendenciu. Zrejme sa potvrdzuje fakt, že percento vynikajúcich žiakov je nižšie ako kedysi.“
Prečo to tak je?
„V posledných rokoch výrazne klesol počet deviatakov, minimálne o 40 percent. Keďže školy sú financované od počtu žiakov, snažia sa zachovať vysoké počty v triedach. Ak gymnáziá chcú naplniť počty, tak znižujú kritériá. Na stredné školy sa tak možno dostávajú slabší žiaci ako v minulosti.“
Školy sú teda nútené prijímať takmer každého?
„Na gymnáziách ešte robíme nejaký výber, či už na základe známok, alebo celoštátnych testovaní, ale odborné školy často nemajú šancu ani na tento výber.“
Nakoľko gymnáziá zohľadňujú celoštátne testy pri prijímačkách?
„Pod tlakom rodičov, ktorí nás upozorňovali, že nie je známka ako známka z tej – ktorej základnej školy, sme prikročili k tomu, že vlani sme mali v kritériách 50 na 50 percent. Teraz je to pomer 40 percent pre známky a až 60 percent dávame celoštátnemu testovaniu. Toto testovanie by mal byť externý pohľad na vedomosti žiaka.“
Dôverujete objektívnosti testov?
„Chceli by sme a skúšame to.“
(vev)
