BRATISLAVA. Školský zákon, ktorý má byť základom očakávanej reformy školstva, postupuje do parlamentu. Včera s ním súhlasila vláda.
Minister školstva Ján Mikolaj si získal takmer hladkú podporu svojich kolegov. So zákonom súhlasili, hoci ešte minulý týždeň o ňom vládni legislatívci pre množstvo pripomienok prerušili rokovanie.
Na zákon školy čakali už roky, ale teraz sa zľakli rýchlosti, s akou chce minister školstva Ján Mikolaj z SNS reformu naštartovať.
Školy by sa Mikolajovým predstavám mali prispôsobiť od septembra. Očakávaná zmena sa zatiaľ nedotkne všetkých žiakov. „Po novom“ by sa mali začať učiť prváci, piataci a začínajúci stredoškoláci.
Tretí sektor ministra kritizuje, že žiadnu zmenu nepripravil, a preto ho žiadali, aby zákon dopracoval.
Zákon nerieši zmenu učiva
Zákon naznačuje, že slovenské školstvo sa má prispôsobiť moderným trendom. Školy by už nemali žiakov učiť memorovať vedomosti, ale analyzovať a riešiť problémy. Stanovuje si to v cieľoch vzdelávania.
Ako a koľko sa budú žiaci učiť, zákon nehovorí. Určí to až štátny vzdelávací program, ktorý predpíše, ktoré vedomosti by mal ovládať každý žiak. Školy si podľa neho pripravia svoj vlastný program vyučovania. Mikolaj im zaručuje slobodu, aj keď až od vyšších ročníkov.
Pri prváčikoch si školy podľa svojich predstáv odučia len štyri z osemnástich hodín. Zato v posledných dvoch ročníkoch zostane gymnáziám až polovica hodín na vlastný program. Mikolaj hovorí, že takto si to vyžiadali samotné školy.
Školy sa boja konfliktu
Riaditelia škôl sa zhodnú, že zákon je dôležitý, kľúčová však bude obsahová zmena. Sťažujú sa na časový stres, do ktorého ich ministerstvo dostáva.
Štát stále neurčil, čo majú žiaci povinne vedieť, a teda ani školy niekoľko mesiacov pred spustením reformy nevedia, ako nastaviť svoje programy. Mikolaj sľubuje, že v máji by štátny program mohol byť hotový.
„Dva mesiace na prípravu školského programu nestačia,“ myslí si riaditeľ Základnej školy Bezručovej v Trenčíne Ivan Pavlík. Isté skúsenosti s mimoškolskými aktivitami už má, ale aj tak hovorí, že školy „potrebujú poznať mantinely, a potom si aj čas odskúšať, čo vymyslia“. „Vôbec to nie je pripravené tak, ako sa hovorí. Malo by sa ešte počkať,“ hovorí riaditeľka školy v Horných Salibách Zuzana Pónyová.
Základom sú učitelia
Obsahová reforma nezabezpečí zmenu prístupu učiteľov k žiakom. Vekový priemer učiteľov sa pohybuje medzi 40 a 50 rokov. S modernými prístupmi vo vyučovaní sa väčšina stretla len v teórii na vysokej škole.
Mikolaj chce učiteľov preškoliť, riaditelia však veľké očakávania nemajú. „Každý učiteľ je nejaký a s niektorými žiadnu reformu nespravíte. Človeka zákonom nezmeníte,“ tvrdí Pavlík, podľa ktorého by nepomohla ani finančná motivácia.
Naopak, riaditeľ školy v Zlatníkoch Jozef Súkeník hovorí, že ak učitelia nedostanú viac peňazí, reforma môže zlyhať.
Pónyová sa obáva aj toho, koľko času učiteľom zostane na žiakov, keď budú sami chodiť len na školenia. „Bez peňazí navyše to však aj tak nepôjde.“
Vo vyššie platy neveria
Mikolaj finančné zvýhodnenie učiteľom sľubuje, ale nehovorí, o koľko si polepšia. Riaditelia sa obávajú, že to dopadne ako pri cudzích jazykoch. S ich výučbou sa má začať od tretieho ročníka, ale ministrovi chýba zhruba 1500 učiteľov, preto chce, aby si kvalifikáciu rozšírili učitelia prvého stupňa.
Žiadne peniaze navyše im nesľúbil. Ak si urobia kurzy, dostanú notebook a dataprojektor. Súkeník to považuje za scestné. „Mnohé školy už dataprojektory majú. Sú to vyhodené peniaze.“
;)
