BRATISLAVA. Približne sto ľudí včera protestovalo pred Úradom vlády proti zrušeniu regulácie nájomného. Zákon o deregulácii navrhlo ministerstvo výstavby. „Zákon sme neschválili,“ oznámila protestujúcim, tak ako pred dvoma týždňami, ministerka práce Viera Tomanová. Protestujúci odišli spred Úradu vlády spokojní.
Do budúceho týždňa majú nový návrh riešenia deregulácie nájomného pripraviť spoločne štyri ministerstvá – práce, spravodlivosti, financií a výstavby.
VIDEO - Pred Úradom vlády protestovali nájomcovia
VIDEO - Eugen Korda
V reštitúciách štát vrátil asi 7000 bytov ľuďom, ktorým ich vzal za komunizmu. Vlastníkom ich vrátil väčšinou s nájomníkmi, ktorým štát dodnes garantuje výšku nájomného ako kompenzáciu za to, že si byt nemohli odkúpiť. Majitelia bytov to považujú za porušovanie vlastníckych práv.
Riešenie nemajú
„Návrh neriešil situáciu ľudí, ktorí bývajú v reštituovaných domoch, pričom vlastníkom domu je už tretia osoba, lebo reštituenti ich už predali,“ povedala Eva Strasserová z Práva na bývanie. Podľa aktivistky sa to týka väčšiny nájomníkov.
Mnohí reštituenti boli podľa právnika Miloslava Šimkoviča takí starí, že už ani nevládali udržiavať zreštituovaný dom a chceli sa ho zbaviť.
„Podľa zákona nemôžete rozlišovať medzi viacerými skupinami vlastníkov,“ myslí si Šimkovič, ktorý vlastní zreštituovaný byt na Palisádach.
VIDEO - Fico: Musíme rozlíšiť medzi nájomníkmi
VIDEO - Eugen Korda
Premiér Robert Fico pripustil, že regulovať nájomné štát neprestane možno ani do konca roka. Chce komplexnejšiu správu. „Musíme rozlíšiť medzi nájomníkmi, ktorí majú niekoľko nehnuteľností a bývajú v takýchto bytoch a tými, čo nemajú okrem nájomného bytu nič iné.“
„Majú náhradné byty postavené? Nemajú,“ hovorí osemdesiatpäťročná Bratislavčanka pred Úradom vlády. Náhradný byt aj mimo Starého Mesta by jej vyhovoval, ale keby ju vysťahovali úplne, nemá kam ísť. „Už iba do hrobu.“
Kristián Straka z Práva na bývanie odhaduje, že len v bratislavskom Starom Meste ide asi o 3000 bytov. Väčšinou v nich žijú dôchodcovia, ktorí na trhové nájomné nemajú peniaze.
Kompenzácie a pravidlá
Šimkovičovi prekáža, že na rozdiel od iných krajín, kde majú regulované nájomné, u nás vlastníkom štát neposkytuje žiadne daňové úľavy.
„To, čo som investoval do rekonštrukcie, sa mi nijako nevracia.“
V lukratívnej časti hlavného mesta platí jedna nájomníčka za byt s rozlohou 140 štvorcových metrov mesačne 3200 korún. Podľa Cenovej mapy nehnuteľností Slovenska, v prvom štvrťroku 2003 nájomné v tejto lokalite stálo 18 300 korún mesačne, teraz stúplo na 21 500.
„Od roku 2003 sa predpis o regulovanom nájomnom, o ktorého ústavnosti rozhoduje ešte stále súd, nemenil, ani výška nájomného,“ povedal Šimkovič.
