BRATISLAVA. Starý šedivý muž s výzorom legendárneho televízneho primára Sovu sa stáva na Slovensku predobrazom praktického lekára či zubára. Viac než polovica týchto lekárov prvého kontaktu je podľa štatistík Ministerstva zdravotníctva v dôchodkovom veku či tesne pred ním.
Na Slovensku chýbajú zubári a všeobecní lekári pre dospelých. Zubárov máme takmer tritisíc, až 57 percent z nich je v dôchodku či krátko pred ním. Podobne je to so všeobecnými lekármi, podľa ministerstva zdravotníctva je z 2424 v dôchodku či tesne pred penziou 54 percent.
„Tieto alarmujúce čísla budú rásť. Nových lekárov niet z čoho dopĺňať. Ak sa situácia nezmení, odhadujeme, že za 15 rokov nám bude chýbať 50 percent praktických lekárov,“ hovorí šéf Slovenskej lekárskej komory Dragula.
Noví nepribúdajú
Minimálnu sieť lekárov zákon prikazuje zabezpečiť poisťovniam, zodpovednosť ale za stav nesú samosprávne kraje a ministerstvo zdravotníctva. Niekde je sieť poddimenzovaná, inde prehustená, najmä vo väčších mestách,“ hovorí Andrea Devánová z poisťovne Dôvera. V odboroch ako stomatológia, gynekológia, všeobecný lekár pre deti a dorast podľa hovorkyne poisťovne Apolla Radoslavy Mikolášovej záujemcovia chýbajú a „nie je možné naplniť minimálnu sieť“. Poisťovňa je pripravená uzavrieť zmluvu s každým novým lekárom. Niet s kým, začínajúcim lekárom sa nechce na vidiek.
Potvrdzujú to aj samosprávne kraje. V Banskobystrickom aj v Žilinskom kraji majú niektorí praktickí lekári viac ako 70 rokov, v Žilinskom donedávna pracoval lekár, ktorý mal viac ako 80 rokov. Na Považí, Kysuciach, Orave a v Turci pretrváva chronický nedostatok stomatológov. Vedúci odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja Štefan Köhler hovorí, že minulý rok riešili 82 sťažností pacientov, ktorých lekári odišli do penzie a nedokázali si nájsť nového, pretože ostatní zubári ich odmietli zobrať.
Prešovský samosprávny kraj rieši sťažnosť zo Spišskej Starej Vsi, kde prestala pracovať jediná diabetologička a ľudia musia cestovať 25 kilometrov do Kežmarku. „V Ľubotíne v okrese Stará Ľubovňa máme jednu všeobecnú lekárku na 10-tisíc obyvateľov,“ hovorí Július Zbyňovský z Prešovského VÚC.
Nemajú sa ako vzdelať
Mladí lekári v súčasnosti po skončení štúdií či na začiatku kariéry miznú v zahraničí. A nedostatok všeobecných lekárov či zubárov spôsobuje aj zlý systém vzdelávania. „Na otvorenie praxe musí lekár získať atestáciu, do týchto špecializácii sa však nemá ako atestovať,“ vysvetľuje Dragula. Mladý lekár by mal dva roky robiť v nemocnici. „Ktorá ich vezme, keď na nich nemá peniaze a vie, že v nej nezostanú?“ ťažká si Dragula. Ďalšie tri roky by mali pracovať ako zamestnanci u lekára, ktorý má ambulanciu a dve atestácie. Tí o týchto zamestnancov nemajú záujem. Problém trvá odvtedy, ako sa ambulancie stali súkromnými.
Samosprávne kraje sa teraz spoliehajú na eurofondy. Od tohto roka je možné čerpať peniaze na vzdelávanie lekárov, kraje hovoria, že pripravia projekty. „Program umožňuje hradiť časť nákladov školiteľovi a mzdu školiacemu. Školiteľ by si mohol zlepšiť aj prístrojové vybavenie,“ hovorí vedúci lekár košického kraja Jozef Sabo.
Slabý záujem študentov
„Eurofondy môžu zlepšiť situáciu, ale neovplyvnia počet absolventov stomatológie. Riešením sú lepšie podmienky pre existenciu stomatológov a viac absolventov,“ myslí si hovorca stomatologickej komory Ján Vančo.
O nezáujme študentov o medicínu hovorí aj Dragula. „Je to trend v celej Európe, ide o najdlhšie štúdium, trvá vlastne celý život a lekár pracuje stále pod hrozbou súdneho procesu, ak náhodou urobí chybu.“
Ministerstvo zdravotníctva hovorí, že treba zvýšiť dnešný počet absolventov všeobecného lekárstva z 25 na 200, podobne ako u zubárov.
Pomáhal mladým. Končí
Jeden z mála zubárov, ktorý pomáhal mladým absolventom, po siedmich rokoch končí. Hovorí, že zažil najmä prekážky a nevďak.
„Začal som to robiť pre mladých, aby mali kde pracovať,“ vysvetľuje zubár Ján Kostolanský, prečo k sebe pribral mladých kolegov. Ambulanciu má v Dunajskej Strede a v Bratislave, atestáciu si u neho urobilo päť lekárov.
Ťažké začiatky
Keďže mladým sa do Dunajskej Stredy nechcelo, otvoril si ambulanciu v Bratislave. „Chodil som za povoleniami pol roka, od ministerstva som potreboval súhlas s otvorením ambulancie v Bratislave, stál asi 30-tisíc, potom sa prišli na ambulanciu pozrieť zo zdravotníckej univerzity, z úradu hygienika, zo samosprávy, či je moderne vybavená.“
Mladých učil sedem rokov, teraz končí. Samospráva predala polikliniku a nájomca mu zvýšil nájomné o 417 percent na meter, vraj má viac lekárov a pacientov a tí viac ničia priestory.
Prekážky
„Nikto nepomôže, len vám kladú polená pod nohy, mladým platím odvody, plat a to s nájmom musím utiahnuť z 80-tisíc, čo dostanem na dvetisíc pacientov od poisťovní.“
V minulosti zdravotnícka univerzita prispievala niektorým študentom na mzdu. Z jeho študentov dostal peniaze len jeden, dnes už nik.
Sklamaný je aj zo študentov, keď si urobia atestáciu, odchádzajú, niektorí do zahraničia, jednému rodičia kúpili ambulanciu. Ani jeden nezostal v jeho ambulancii. Kostolanský tak nemá pomoc. „Nemôžem si ani odskočiť, keby sa niečo pri zákroku mladého zubára stalo, som za to zodpovedný ja.“
Ministerstvo zdravotníctva verí, že pomôže zmena v daňovom zákone, ktorý lekárom umožní odpočítať si výdavky na výučbu od základu dane.
(haj)
