BRATISLAVA. V slovenskej populácii pribúda ľudí v dôchodkovom veku. Podľa Výskumného demografického centra tých, ktorí majú nad 65 rokov, žilo v roku 2005 na Slovensku 645-tisíc. Tvoria teda dvanásť percent populácie, v roku 2015 ich bude štrnásť percent. Vzniká otázka: Sme pripravení zabezpečiť im dôstojnú starobu?
Pridlhé poradovníky
Mesto Banská Bystrica má dva domovy dôchodcov s kapacitou skoro 90 miest, k tomu 86 miest v domove s opatrovateľskou službou. V poradovníku na miesta však čaká 125 ľudí. V košických zariadeniach (tri domovy dôchodcov) poradovníky zahŕňajú tristo až štyristo mien. Najkritickejšia situácia je v Bratislave, samosprávny kraj má päť domovov a penziónov v hlavnom meste, v Stupave a Pezinku. Teraz je v nich 623 seniorov, na miesto čaká ďalších 822. Ďalšie domovy má mesto a mestské časti, aj pre ne však existujú poradovníky aspoň s 50 čakajúcimi.
Čo s tým
„Poradovníky do domovov dôchodcov nie sú len dôsledkom rastúcej potreby, ale aj zlej štruktúry služieb,“ hovorí Helena Woleková, šéfka Nadácie Socia, ktorá sa venuje reforme sociálnych služieb. Slovensku podľa nej chýba podporované bývanie pre starších (domy s opatrovateľskou službou a penzióny), chýba opatrovateľská služba v domácnosti, denné, týždenné či dočasné stacionáre. „A úplne chýbajú ošetrovateľské domy pre najťažšie zdravotné stavy,“ dodáva.
Ministerstvo práce priznáva, že sieť nie je dostatočná. Obce, mestá či kraje síce majú kompetenciu zriaďovať zariadenia pre seniorov, zákon ich však nezaväzuje zabezpečiť určitý počet miest. Samosprávne kraje sú povinné vypracúvať koncepciu sociálnych služieb, len tá určuje potreby ďalšieho rozvoja.
Ministerstvo si podľa Daniely Rodinovej z tlačového odboru uvedomuje, že čakacie lehoty sú od troch mesiacov až po tri roky. „Realitou je však aj to, že až do päťdesiat percent žiadateľov nenastúpi, keď sa pre nich miesto v zariadení uvoľní.“ Vysvetľuje to tým, že ľudia sa mnohokrát zapíšu do niekoľkých poradovníkov alebo o niekoľko rokov skôr, ako potrebujú.
To potvrdzuje hovorkyňa bratislavského Starého Mesta Alena Kopřivová: „Asi polovici z 51 ľudí v poradovníku sme ponúkali nástup, zakaždým požiadali, aby sme ich odsunuli na neskôr. Žiadosti majú preventívne, zatiaľ im pomáhajú príbuzní alebo využívajú opatrovateľskú službu.“
Priestor aj na luxus
Mestá, obce a kraje si uvedomujú, aké zariadenia im chýbajú a tvrdia, že sa úroveň a rozsah služieb snažia zlepšiť. Bratislavský samosprávny kraj sa napríklad chystá budovať centrá komunitnej rehabilitácie, mesto Banská Bystrica bude stavať multifunkčné centrum. „Bude poskytovať rôzne typy terénnych – denných služieb, ktoré majú čo najdlhšie udržať jednotlivca v jeho prirodzenom prostredí,“ hovorí Monika Pastuchová, hovorkyňa banskobystrického primátora.
V Banskej Bystrici vidia priestor aj v zriaďovaní luxusnejších domovov. „Čoraz častejšie vznikajú situácie, keď rodina aj z dôvodov zaneprázdnenosti, nemôže seniorovi zabezpečiť starostlivosť. Preto plánujeme rozvoj služieb pre tých, čo sú v núdzi, aj pre príjmovo vyššie skupiny, ktoré si môžu dovoliť plnú úhradu. Možnosti má pre privátny sektor, “ mieni Pastuchová.
Woleková hovorí, že pridať by mal aj štát: Chýba koncepcia reformy sociálnych služieb. Dôsledkom je, že peniaze z eurofondov smerujú do rekonštrukcie veľkokapacitných domovov, „namiesto toho, aby sa sieť dopĺňala menšími zariadeniami“.
Spoločné zariadenia pre seniorov
Na Slovensku je približne dvesto domovov dôchodcov a trinásť domovov – penziónov pre dôchodcov.
V týchto domovoch bolo predvlani 14 961 miest.
Zriaďovateľmi pobytových zariadení pre seniorov sú obce, mestá, samosprávne kraje, cirkvi, neziskové organizácie alebo súkromné spoločnosti.
Zoznam všetkých zariadení je na oficiálnej webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR www.employment.gov.sk v časti Občan v sociálnej politike/Samospráva.
Zdroj: MPSVR SR
