BRATISLAVA. Mená ľudí, ktorí môžu rozhodnúť, čo sa budú v budúcnosti deti musieť učiť, sú tajné.
Na internetovej stránke Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ) sú síce zoznamy členov predmetových komisií, ale tie sa v poslednom čase výrazne menili. Nové zoznamy ministerstvo školstva napriek žiadosti SME neposkytlo. Prečo, nevysvetlil ani minister školstva Ján Mikolaj zo SNS.
Predmetové komisie sa podieľajú na príprave Štátneho vzdelávacieho programu, teda určia minimum vedomostí, ktoré budú musieť v budúcnosti žiaci vedieť.
Hovorkyňa ministerstva Viera Trpišová potvrdila, že v komisii pre slovenčinu, dejepis a vlastivedu pribudli zástupcovia Matice slovenskej. Ich mená neuviedla. Nepovedal ich ani jeden z tajomníkov Matice Peter Mulík.
Dosiaľ matičiari v komisiách neboli. Mikolajov predchodca Martin Fronc z KDH hovorí, že do komisií, ktoré má na starosti ŠPÚ, nezasahoval. „Je to predsa o odborníkoch, a nie o zástupcoch inštitúcií. Nič proti Matici, ale nevidím na to dôvod,“ povedal Fronc.
Mikolaj nevedel ani to, že do komisií vymenovali členov za Maticu. „Nepoznám všetkých, ale pochybujem, že by bolo také kritérium,“ povedal minister.
Povedal, že do výberu členov nezasahuje. „Nechávam to na nich.“
Minister odmieta kritiku, že výber matičiarov súvisí s pripravovaným posilňovaním národnej hrdosti žiakov. Tvrdí, že komisie sú len jedným z mnohých poradných orgánov, a nie výkonným.
Za zmeny v komisiách zodpovedá riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ) Július Hauser. Komisie sa podieľajú na príprave Štátneho vzdelávacieho programu, ktorý by mal na dlhé roky určiť, aké minimum vedomostí musia slovenskí žiaci zvládnuť.
„Celý proces sa deje zákulisne,“ kritizuje poslankyňa SDKÚ Tatiana Rosová. O zmenách v komisiách počula, a nielen pri týchto predmetoch. „Pri týchto je riskantnejšie, ak sa tu presadí jedna línia jednej vlády a na dlhé roky sa aj zakonzervuje.“
Štátny vzdelávací program minister ešte nepredstavil. ŠPÚ v jeho návrhu počítal s posilňovaním vlasteneckej výchovy vo vlastivede už u štvrtákov základných škôl.
Mikolaj pre denník Pravda zase potvrdil, že v dejepisných osnovách počíta s posilňovaním národnej hrdosti. „Bude sa dávať väčší dôraz na národné a regionálne dejiny,“ spresnila hovorkyňa.
Je to mýtus politikov, že dejepis umocňuje národnú hrdosť. Cieľom dejepisu je kultivovať dejepisné vedomie žiakov, hovorí dlhoročný predseda komisie pre dejepis Viliam Kratochvíl z Filozofickej fakulty UK. Tvrdí, že mal iný názor na reformu ako minister, tak ho z komisie odvolali. „Bol som odvolaný, pretože presadzujem iné hodnoty.“
Namiesto Kratochvíla sa stal predsedom historik Róbert Letz. Šéfuje Katedre histórie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského. Je tiež predsedom redakčnej rady časopisu Ústavu pamäti národa, ktorým sa stal po zmenách vo vedení ústavu. Nedávno sa pridal k vyhláseniu historikov, ktorí sa zastali premiéra Roberta Fica. Ten povedal, že Svätopluk bol prvý kráľ starých Slovákov.
Národnú hrdosť chce Mikolaj posilňovať aj cez slovenčinu. Plánuje napríklad vypustiť z učiva stovku spisovateľov a chce, aby sa žiaci viac učili o katolíckej moderne a Jozefovi Cígerovi Hronskom.
S ministrovými predstavami celkom nesúhlasí ani nový predseda komisie Juraj Dolník z Filozofickej fakulty. „Robí sa to príliš globálne, nepredvídajú sa všetky okolnosti a následky, ktoré to môže mať,“ tvrdí.
Je to mýtus politikov, že dejepis umocňuje národnú hrdosť.
Viliam Kratochvíl, bývalý predseda predmetovej komisie pre dejepis
