Ministerstvo obrany stále nevie, aké lietadlá nakúpi, ani kedy to bude. Vojaci stále lietajú na rovnakom type lietadla, aké sa zrútilo.
BRATISLAVA. Ani dva roky po havárii An-24 nie je jasné, čo zastarané lietadlá nahradí.
Lietadlo, ktoré sa vinou posádky zrútilo pri maďarskej obci Hejce, bolo vyrobené v roku 1969, malo za sebou päť generálnych opráv a jeho životnosť sa končila rok po nehode. V jeho troskách našlo smrť 42 ľudí, jeden prežil.
Úvahy o nákupe nových dopravných lietadiel sa pritom objavili krátko po nehode a po voľbách. Objavili sa dokonca aj záujemcovia o dodanie strojov za stovky miliónov.
„Myšlienka obstarania prepravných kapacít je stále otvorená,“ povedal štátny tajomník ministerstva obrany Jaroslav Baška (Smer).
Na ministerstve sa podľa tajomníka momentálne robia štúdie a posudky o tom, ktorý variant nákupu by bol najvhodnejší a aké stroje by najlepšie vyriešili problémy slovenskej armády. „Posudzuje sa veľkosť lietadiel, ich rádius, možnosti.“
Baška však tvrdí, že stále je v hre aj možnosť, že by sme lietadlá nakúpili spolu s jedným alebo niekoľkými ďalšími členskými štátmi NATO.
Rokovania o spoločnom obstaraní lietadiel s Českou republikou sa vlani skončili neúspechom. „Bol by som veľmi rád, keby to bolo už v priebehu tohto roka, možno aj tohto polroka,“ povedal o termíne vyhlásenia tendra Baška. Po katastrofe zostali v armádnych službách už len dve väčšie dopravné lietadlá – jeden An-24 a lietadlo podobného typu An-26.
Naša armáda si však už pred pádom Antonova na dlhšie lety – ako napríklad do Iraku – prenajímala lietadlá zahraničných súkromných spoločností, ktoré si osobitne platila.
Lietadlá digitálne zamaskujeme
Lietadlá našej armády sa majú stať neviditeľnejšie. Nové maskovanie má nepriateľom sťažiť rozpoznanie tvarov stroja.
Letecké opravovne Trenčín koncom roka nastriekali nový maskovací vzor na prvé nadzvukové lietadlo MiG-29. Prefarbenie tento rok čaká všetkých desať jednomiestnych a dve dvojmiestne lietadlá tohto typu vo výzbroji ozbrojených síl.
VIDEO: Digitálna kamufláš lietadiel MIG29
KAMERA: Ján Krošlák
„Staré nátery už nevyhovovali z hľadiska kamuflážnej schémy a aj opotrebovanosti,“ hovorí Stanislav Szabo, národný riaditeľ pre vyzbrojovanie ministerstva obrany. Na nový vzor prejde aj niekoľko vojenských vrtuľníkov.
Digitálna kamufláž je podľa Szaba najmodernejšia forma maskovania, ktorú zatiaľ používa len niekoľko armád na svete. Napríklad ozbrojené sily Kanady, USA, Austrálie alebo Jordánska. Maskovací vzor, ktorý bude používať naša armáda, vyvinula spoločnosť ministerstva obrany, Vojenský technický ústav Liptovský Mikuláš.
Kým bežné kamufláže sa prírodnému pozadiu snažia farebne prispôsobiť nepravidelnými škvrnami rôznych farieb, digitálna kamufláž sa pomocou malých štvorčekov – pixelov snaží prispôsobiť štruktúre okolia.
„Digitálny vzor nemá zabezpečiť neviditeľnosť objektu, iba opticky rozbiť známe tvary lietadla a vyvolávať čo najdlhšiu neistotu v jeho identifikácii,“ hovorí. Čas potrebný na identifikáciu a zameranie lietadla maskovaného digitálnym vzorom sa podľa Szaba predlžuje dvoj- až trojnásobne.
Prvý MiG s digitálnym vzorom dala armáda nastriekať odtieňmi sivej farby, ktorá by mala prispieť k jeho ťažšiemu rozpoznaniu na oblohe. Sivý je po novom aj štátny znak. „Doteraz bolo výsostné označenie v štátnych farbách, čo opticky narušovalo celistvosť kamufláže a potláčalo maskovacie sfarbenie,“ vysvetľuje Szabo.
Rovnakým vzorom v priebehu roka nastriekajú aj ďalších osem jednomiestnych a jeden dvojmiestny stroj. „Po jednom z každého typu bude v púštnej, žltohnedej kamufláži.“ Prefarbenie jedného lietadla stojí vyše milióna korún a treba naň asi 70 kilogramov farby. Náter by mal vydržať päť rokov.
V priebehu troch až štyroch rokov dôjde aj k obmene maskáčov pre 16 500 vojakov. „Pôjde o dva štandardy – hnedozelený les a žltohnedú púšť,“ hovorí Szabo.
Michal Piško
 |
 Na kopci Borsó, neďaleko maďarskej obce Hejce, zahynulo 42 ľudí. Ako zázrakom prežil iba jediný, Martin Farkaš. FOTO PRE SME – JUDITA ČERMÁKOVÁ |
Choroby a zranenia sa mi v minulom roku vyhýbali, okrem operácie slepého čreva, a tešil som sa dobrému zdraviu.
Martin Farkaš, jediný, ktorý prežil haváriu
;)
Nemá strach lietať
„Bol to silný pocit, keď som dokázal prekonať obavy z lietadla,“ hovorí Martin Farkaš. Pred mesiacom letel do Kosova, kde pôsobil pred nehodou. Zdravotne sa cíti v poriadku, hoci pri havárii utrpel opuch mozgu a menšie tržné zranenia a pomliaždeniny na hlave a pravej ruke.
„Choroby a zranenia sa mi v minulom roku vyhýbali, okrem operácie slepého čreva, a tešil som sa dobrému zdraviu.“
Dnes si pôjde uctiť pamiatku obetí nehody na miesto nešťastia.(olo)
| |
