symbolu Konfederácie.

Vlajka s konfederačným krížom a trinástimi bielymi hviezdami – toľko bolo štátov Konfederácie – zostane visieť na štátnych budovách. Neprešiel návrh s dvadsiatimi hviezdami, ktoré mali symbolizovať vstup Mississippi ako dvadsiateho štátu do Únie, teda k terajším Spojeným štátom. Južanský štát, v minulosti povestný rasizmom, tak bude naďalej, ale už posledný v celej Amerike, uchovávať niečo, čo malo skončiť v prepadlisku dejín.

Výsledok referenda nectí obyvateľov štátu s necelými troma miliónmi obyvateľov, z ktorých je 61 percent belochov a 36 percent černochov. Niežeby súčasné vedenie nepodniklo na výmenu symbolu nepodstatné kroky. O téme sa veľa diskutovalo, a to najmä od mája 2000, keď sa konfederačných vlajok zriekla Alabama, Južná Karolína či Georgia, ale aj Texas. Dvaja guvernéri a najmä súčasný Ronnie Musgrove podnikli zápalistú presviedčaciu kampaň. Neprešli!

Nedá sa, pravdaže, hovoriť o tom, že by v Mississippi nápadne bujnel otvorený rasizmus. Táto metla americkej histórie však ostáva naďalej pod povrchom napriek sérii zákonov na obranu občianskych práv černochov uvedených do života prezidentom Johnom Kenendym. „Mám na farme veľa vecí, s ktorými pracujem už vyše dvadsať rokov. A slúžia mi dobre. Prečo by som mal vymeniť niečo, čo mi je na osoh,“ reagoval biely farmár Terry Galey.

Lenže mississippskí černosi, a nielen oni, považujú výsledok hlasovania za viac než urážku. Modrý konfederačný kríž až veľmi pripomína tragické časy Ku-Klux-Klanu. Biela väčšina však akoby bola naďalej v zajatí známeho výroku spisovateľa Juhu Williama Faulknera, ktorý kedysi povedal, že minulosť nikdy neumiera. Lenže Faulkner sám nebol žiadnym rasistom.

Mississippi si uškodilo. Na mape USA bude nie modrým, ale skôr čiernym krížom na belošskom podklade.