Neunavuje vás to?
„Nevnímam to v zlom, cítim, že ľudia mi žičia. Konkurencia v slalome je vtesnaná do pár desatiniek. Stačí párcentimetrové vybočenie z optimálnej stopy alebo častejšia nástraha na trati. Ale verím.“
Ste veriaca?
„Každý človek by mal v niečo veriť. Ja tiež, ale nie som typ, čo sa pred štartom prežehnáva.“
VIDEO: Veronika Zuzulová na tlačovej konferencii
KAMERA: Eugen Korda
Ako prežívate posledné sekundy pred štartom?
„Prekáža mi, keď z miestneho rozhlasu počujem, ako si počínali pretekárky predo mnou. Radšej by som mala ticho. V Špindlerovom Mlyne som všetko rozumela, rovnako v Maribore, slovinčinu ovládam. Podobne sú na tom aj iné dievčatá. V Špindlerovom Mlyne za mnou prišla Nórka, či vnímam, čo hlásateľ tak vehementne vykrikuje. Keď som povedala, že áno, bola rada, že ona nie.“
V štartovej búdke vás majú v rukách až do odpichnutia palíc členovia realizačného tímu. Ako to funguje v Zuzula tíme?
„Do posledného momentu sú pri mne fyzioterapeut Jozef Kunyi i servismen Vlado Kovár. Otec je zväčša v cieli. Pár minút pred štartom ma upozorní na zradné pasáže. Zvyčajne mi pripomenie, aby som pretekala, len sa neviezla. Máme ofenzívnu taktiku.“
Češku Záhrobskú vyprevádza na trať mohutný rev. Kto to je?
„Jej kondičný tréner. Ide naozaj o extrém , na ktorom sa všetky ostatné dlho smejeme.“
Akými slovami vyprevádzajú vás?
„Vážne neviem. Potrebujem iba fyzicky vnímať hlas, že niekto známy pri mne je. Obsah slov či viet nevnímam.“
Ktoré druhé miesto bolo pre váš ťažšie? V Špindli alebo v Maribore?
„Určite v Maribore. V druhom kole bolo plus jedenásť stupňov, sneh hrozný. Kondičný problém som necítila, trať bola krátka.“
Počúvate zo záznamu televízne komentáre?
„Občas si ich nahrám, niekedy mi ich rýchlo odkážu telefónom. Aj preto radšej počúvam odorníkov-spolukomentátorov v rakúskej či nemeckej televízii. Ľudí, ktorí niečo v lyžovaní dokázali, každý z lyžiarov berie viac. Potešilo ma, keď som sa dozvedela, že v nemeckej televízii komentovala Maribor Michaela Gerg, ktorá ma do mikrofónu doslova povzbudzovala. Veľmi milé.“
Amerického bohéma Bodeho Millera naposledy vo Wengene odštartovalo hlasité: Zabi ich! Videli ste aspoň šoty jeho bravúrnej víťaznej jazdy?
„Nie.“
Páči sa vám jeho lyžiarsky štýl?“
„Nie, je príliš divoký. Niežeby som mala z toho strach, ale radšej mám elegantnejšie lyžovanie.“
A jeho extravagantný štýl, v ktorom otvorene hlása neviazanú životosprávu. Až tak, že netají, ak nastúpi na štart pár hodín po barovom záťahu?
„Tak to mi vôbec neimponuje. Ja radšej spím, neviem si niečo podobé ani predstaviť. Vrcholové lyžovanie si vyžaduje dokonalú regeneráciu. Najvýdatnejšie si oddýchnem doma.“
Ste stabilnou členkou užšej slalomárskej špičky. Sú voči vám súperky odmeranejšie?
„Naopak. Viac ma berú. Sme síce profesionálky a konkurentky, no zároveň sa často stretávame. Keď zavítam na preteky európskeho pohára, mladšie dievčatá tam už ani nepoznám.“
Medzi prvým a druhým kolom ste si zvykli dať pizzu. Platí to?
„Už nie, nebolo to múdre. Teraz si dám len polievku. Vývar.“
Po pretekoch čaká najlepšie dopingová kontrola. Pre dehydrovaných hokejistov doslova pohroma. Ako to zvládate?
„V pohode. Dodržiavam pitný režim. Problém som mala iba Pred troma rokmi v Špindlerovom Mlyne. Trval tri hodiny. pred týždňom, keď ma vyžrebovali znova, bol sám otec prekvapený, že to už má za sebou a mohli sme štartovať domov.“
