Ak by vám dlhý nemecký názov nič nehovoril, ide o hru v nemčine, ktorá vznikla podľa knihy Plyš od Michala Hvoreckého (na snímke z www.hvorecky. com). Autor knihy vo svojej slovenskej PR správe však avizuje dnešnú premiéru v Hannoveri pod názvom Plyš. Zároveň v nej tvrdí, že „adaptácia rovnomenného románu sa v skrátenej verzii hráva aj v bratislavskom divadle Aréna".
Zaváňa to zavádzaním. Ako sa môže hra City... (atď.), ktorá má dnes premiéru, už rok hrať v skrátenej verzii pod iným názvom? Kto ju písal a kedy? Ako vznikol jej nemecký preklad (a čo preklad jej predlohy)? A prečo sa do hry autorsky zasahuje?
Pri slove plyš sa asi najviac otvára nožík vo vrecku tým, čo si knihu pod týmto názvom kúpili za plnú sumu, čítali ju a nesplnila ich očakávania. To, samozrejme, nie je dôvod na to, aby podľa nej nemohla vzniknúť divadelná hra. Ale aká vlastne?
O týždeň to bude práve rok, čo sa inscenácia Plyš začala uvádzať v bratislavskej Aréne. Tento mesiac na programe nie je a dúfajme, že sa vytratí čo najnenápadnejšie. Ukazuje sa, že autor sa útrpne kĺže po povrchu samého seba oblepenom svetovými značkami. Diváci sa presviedčajú iba o tom, ako je beztvarý slovenský produkt schopný presiaknuť všade tam, kde sa mu nič nestavia do cesty.
Slizký je pseudokoncept, ktorého autor zahmlieva podstatu. Toto svetové značky neumocnia. A za zneužitie svojho mena zvyknú vyvodiť dôsledky.
