BRATISLAVA. Na cirkvi dáva štát každý rok viac peňazí, tento rok už takmer miliardu. Ľuďom to veľmi neprekáža. Vyplýva to z prieskumu, ktorý včera zverejnila agentúra TNS.
„Dnes neexistuje náznak, že by sa verejnosť odluky cirkví od štátu domáhala. Ľudia sú však ochotní prijať aj financovanie cirkví prostredníctvom daní,“ hovorí sociológ Ján Bunčák. Ak by sa však začala verejná diskusia, názory by sa podľa neho vyhrotili.
S financovaním cirkví štátom nemá problém 39 percent, naopak, 42 ho odmieta. So zákonom, ktorý by zaviedol financovanie cirkví len prostredníctvom daní sympatizantov, už súhlasilo 45 a odmietlo ho 34 percent.
Ak by sa systém menil, ľudia by privítali formu asignovanej dane, čo je model dnešných dvoch percent pre mimovládne organizácie. Chceli by však rozhodnúť, ktorej cirkvi časť ich dane pôjde. Menej ochotní sú poukazovať peniaze cirkvám chudobnejší a starší ľudia a muži. Najochotnejší sú evanjelici.
Cirkvi očakávajú, že zmena príde. Jozef Kováčik, hovorca katolíckej cirkvi, pripomína, že štát sa v zmluve s Vatikánom zaviazal prijať aj zmluvu o financovaní cirkví. „Nikto nepredpokladá, že dnešný model zostane zachovaný,“ hovorí.
Nechcú však nové dane pre veriacich ani to, aby zvyšok obyvateľstva hovoril, že platí na cirkev, vhodná je skôr asignácia.
Zmenu čakajú aj cirkvi, ktoré príspevok od štátu odmietli, napríklad Novoapoštolská cirkev. Jej prezident Ľubor Kučera hovorí, že si uvedomujú, že dnes ich veriaci prispievajú na iné cirkvi, keďže však vo svete nedostávajú podporu od štátu, odmietli to aj na Slovensku. Ani táto vláda, rovnako ako minulá, sa však podľa neho na zmenu neodhodlá.
Zmeny sa obávajú malé cirkvi. „Chceli by sme nezaťažovať ľudí, ale podpora od štátu má pre nás veľký zmysel,“ povedal Tomáš Kriška. Z príspevku už dnes nepokryjú ani platy kňazov.
Evanjelici pripomínajú, že aj dnes štát prispieva len na platy duchovných, zvyšok si financujú sami. Ich veriaci by mali už dnes platiť aj „cirkevnú“ daň, ale nerobia to všetci.
Autor: haj
