Právomoc určovať maximálnu ročnú výšku nákladov na úver, čiže úrokov a všetkých ostatných poplatkov, dostala vláda jedným paragrafom v novele zákona o dobrovoľných dražbách. Tú pripravilo ministerstvo spravodlivosti, aby obmedzilo úžernícke praktiky.
Dopyt po zákone vyvolali najmä prípady ľudí, ktorí aj v dôsledku vysokých úrokov nesplácali pôžičky a v následných dražbách napokon prišli o bývanie. Stávalo sa, že v dražbách sa byty v miliónových hodnotách predávali za sotva stovky tisíc korún. Nový zákon preto zavádza väčšiu kontrolu samotnej dražby, aby sa majetok dlžníka nepredával hlboko pod cenu. Táto časť novely nemala významnejších kritikov, schválená bola tak, ako ju navrhol minister Štefan Harabin.
Dohoda bola iná
Harabin však od začiatku chcel bojovať aj proti vysokým úrokom. V prvom texte novely sa počítalo s limitom 21 percent, neskôr to ministerstvo dvihlo na 30 percent. Do vlády šla ešte iná verzia. Najdrahší úrok mal byť menší ako sedemnásobok základnej úrokovej sadzby Národnej banky alebo dvojnásobok priemeru úrokov ponúkaných bankami pri spotrebných úveroch. Oboje by v súčasnosti bolo na úrovni 30 percent.
Vláda napokon žiaden strop nenavrhla, mala sa len zvýšiť informovanosť o úrokoch a poplatkoch. Právomoc rozhodnúť o tom, čo je neprimeraný úrok – teda úžera, mala ostať súdu. Svoju nespokojnosť s týmto riešením neprejavil verejne ani minister spravodlivosti. V parlamente bolo všetko inak. Koaliční poslanci schválili minulý mesiac pozmeňujúci návrh poslancov HZDS, ktoré nominovalo aj ministra spravodlivosti. Bez väčšej diskusie sa tak možnosť aj povinnosť určovať maximálnu výšku nákladov na úver dala vláde.
Autorka návrhu Katarína Tóthová tvrdí, že sa neobáva zneužitia novej právomoci vlády. Presnejšie, je si tým istá u tejto vlády, a tá budúca bude podľa nej rovnaká.
Nevedia, čo robiť
Vláda by podľa zákona mala vydať nariadenie, ktoré určí maximálny úrok. Čo by v ňom malo byť, rieši teraz ministerstvo financií. „Budeme to riešiť s konzultantmi z NBS. V tejto chvíli nevieme povedať ani sadzbu a ani, ako ju budeme určovať,“ povedal Miroslav Šmál, hovorca ministerstva financií.
Ministerstvu spravodlivosti neprekáža, že zákon bol nakoniec prijatý inak, ako navrhla vláda. „Na slovenskom trhu sa objavili spoločnosti, ktorých podnikanie bolo založené iba na deravom zákone a hraničilo s legálnou úžerou,“ povedal hovorca ministerstva spravodlivosti Michal Jurči.
Poskytovatelia úverov sú už nadšení menej. Slovenská banková asociácia je „prekvapená schváleným návrhom zákona zavádzajúcim inštitút úrokových stropov, ktorý bol v rámci oficiálneho pripomienkového konania zamietnutý“.
„Zavedenie úrokových stropov je kontraproduktívne, pretože sťažuje prístup k úverom a vytvára priestor na vznik nelegálneho trhu s pôžičkami,“ povedal výkonný riaditeľ bankovej asociácie Ladislav Unčovský.
Eva Šinková z Tatra banky upozornila, že ak vláda stanoví limit príliš nízko, nespôsobí to zlacnenie úverov, ale banky prestanú poskytovať úvery s vyššími sadzbami.
Najostrejší je predseda Asociácie organizácií splátkového predaja Stanislav Hroš. Tvrdí, že finančné spoločnosti pôsobiace na slovenskom trhu budú uvažovať nad svojím ďalším pôsobením a nové subjekty si svoj vstup rozmyslia. „Úroky z úverov sú vysoké, pokiaľ ich ľudia využívajú a pokiaľ to trh chce,“ povedal Hroš.
Analytik INESS Richard Ďurana si myslí, že úrokový strop najchudobnejším skomplikuje cestu k úveru, keďže banka nepôjde do rizika. Povedie to k prekvitaniu čierneho trhu, hoci cieľom zákona je chrániť spotrebiteľa pred vysokými úvermi. „Regulovaný úrok je najlepšou cestou k neregulovanej úžere!“ upozorňuje Ďurana.
Nový zákon neteší ani ministerstvo financií. To nevie, v akej výške a podľa čoho vláda určí maximálny úrok.
Stĺpček Ivana Štulajtera
Stropy
Existujú vlády, ktoré chápu, že životy ľudí sú také rôznorodé, že niektoré rozhodnutia musia nechať na nich. V princípe tam spadá aj to, koľko, od koho a za akých podmienok si požičiate peniaze. Ak sa vláda rozhodne na toto privátne územie vstúpiť, mala by to urobiť veľmi obozretne, aby nenarobila ešte väčšie škody, ako sú tie, ktorým chce predísť. Platí to o to viac, že trestný zákon pamätá aj na úžeru a veritelia nemôžu bantovať s dlžníkmi, ako sa im zachce.
Hoci Ficova vláda ustúpila od určenia úrokového stropu na spotrebiteľské úvery ako násobku základnej úrokovej sadzby NBS, vládni poslanci mali na to odlišný názor. Určovanie maximálnych nákladov na spotrebiteľské úvery zverili bez akýchkoľvek ďalších podmienok vláde. Tá ich má vyhlasovať nariadením. Ak bude strop privysoko, nariadenie stratí zmysel. Ak prinízko, niektorí rizikoví dlžníci sa nedostanú k legálnym pôžičkám, čím vzrastú šance pre skutočných úžerníkov.
Možno je vhodné úradne určovať minimálnu výšku stropov v panelákoch, ale maximálne stropy úrokov nie.
