BRATISLAVA. Na konci septembra bolo na pomoc v hmotnej núdzi – rovnomennú dávku a príspevky k nej – odkázaných 357-tisíc obyvateľov Slovenska.
Napríklad oproti septembru 2005 to je ani nie o 6,5 tisíca menej. Z evidencie nezamestnaných pritom za ten čas ubudlo viac ako desaťkrát toľko ľudí.
Je zrejmé, že v štátnej sociálnej sieti postupne ubúda ľudí, ktorí môžu pracovať. Na druhej strane v nej relatívne pribúda nezamestnateľných. Značnú časť z nich môžu tvoriť Rómovia.
O akých ľudí ide?
„Určite tam zostáva väčšina dlhodobo nezamestnaných s rodinami. Ich počet síce klesá, ale pomalšie ako celková nezamestnanosť,“ myslí si Luboš Vagač z mimovládneho Centra pre hospodársky rozvoj.
Sociologička Zuzana Kusá pripomína, že ide aj o deti. „V domácnostiach, kde nik nemá prácu, vyrastá približne 11 percent všetkých slovenských detí,“ tvrdí.
V hmotnej núdzi podľa Vagača môžu byť niektorí ľudia, ktorí sa zamestnali, ale ak „príjem ich domácnosti je stále pod hranicou príslušného životného minima, tak majú na dávky nárok“.
Aktivačný príspevok, jeden z príspevkov k dávke, dokonca istý čas patrí aj tomu, kto bol dlhodobo nezamestnaný, kým si nenašiel prácu, ak nezarába viac ako trojnásobok minimálnej mzdy.
Kusá si však myslí, že toto „pozitívne opatrenie“ predchádzajúcej vlády sa málo využíva.
Na dávku a príspevky k nej môžu byť odkázaní aj mnohí ľudia, ktorých úrady práce vyradili „pre nespoluprácu“, keď napríklad odmietli vhodné zamestnanie či sa na úrad nedostavili v určenom čase. Každý mesiac tohto roka šlo priemerne o 4700 ľudí.
Dôchodcovia majú výhodu
Osobitnou skupinou sú dôchodcovia. „Počet rizikových dôchodcov narástol aj vďaka aktívnemu vyhľadávaniu štátnou správou,“ tvrdí Kusá.
Už vyše roka totiž platí: ak je dôchodok taký nízky, že jeho poberateľ môže mať nárok na dávku a príspevky k nej, úrad práce mu ich sám od seba prizná.
Oproti ostatným sociálne odkázaným sú dôchodcovia vo výhode. Príspevok na bývanie im patrí aj vtedy, ak svoj príbytok nevlastnia alebo nemajú v nájme ani neplatia náklady spojené s bývaním. Nemusia ani splácať prípadný dlh.
Na zlepšenie sociálnej situácie im vláda dáva aj vianočný príspevok, tak ako každému s dôchodkom do 11 257 korún, bez ohľadu na to, či ešte pracuje, prípadne koľko zarába.
Ak „dôvodom jeho poskytnutia je zlepšenie sociálnej situácie občanov, mal by sa poskytnúť aj ďalším občanom v zlej sociálnej situácii, napríklad poberateľom dávky v hmotnej núdzi,“ povedala poradkyňa Konfederácie odborových zväzov Mária Svoreňová.
Hmotná núdza
V hmotnej núdzi je každý, koho príjem nedosahuje preňho určené životné minimum.
Životné minimum plnoletého človeka je 5130 korún, ďalšieho plnoletého v rodine 3580 a zaopatreného neplnoletého alebo nezaopatreného dieťaťa 2340.
Na pomoc v tomto stave štát poskytuje dávku v hmotnej núdzi a príspevky k nej:
aktivačný alebo ochranný príspevok, príspevok na bývanie a na zdravotnú starostlivosť.
Dávkou a príspevkami v hmotnej núdzi si môže jeden plnoletý pomôcť k sume 5130 korún. Jemu určená dávka je od septembra 1680 korún, aktivačný príspevok 1900, príspevok na bývanie 1490 a na zdravotnú starostlivosť, tak ako od minulého septembra, 60 korún.
Bezdetná dvojica má životné minimum 8710 korún. Ak je v hmotnej núdzi, môže dostať od štátu až 9180 korún.
Životné minimum dvojice s dvoma deťmi je 13 390 korún. Ak obaja poberajú aktivačný alebo ochranný príspevok, tak im štát môže dať maximálne 10 390 korún. Tri tisíc korún do životného minima im chýba.
