BRATISLAVA. Mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc zverejnila v utorok minulý týždeň prieskum slobody tlače vo svete. Na jeho základe zoradila krajiny do rebríčka. Slovensko si oproti minulému roku polepšilo o päť priečok a umiestnilo sa na treťom mieste.
V podobnom rebríčku, ktorý v máji tohto roku zverejnil americký Freedom House, figurujeme na 33. až 38. mieste.
Takéto rozdiely nie sú výnimočné. Kým postavenie autoritatívnych krajín sa v oboch rebríčkoch výrazne nelíši, demokratické štáty hodnotia mimovládky rôzne.
Za rozdiely môže odlišná metodika a odlišný výber respondentov. Obe mimovládne organizácie tvoria rebríček na základe dotazníka. V prípade Reportérov bez hraníc ho vyplňujú lokálni experti a zasielajú centrálam, ktoré ho podľa svojich znalostí o pomeroch v krajine dopĺňajú.
Freedom House sa spolieha na vlastný okruh respondentov, väčšinou profesorov z amerických a britských univerzít. Dotazníky sa líšia v spôsobe výberu otázok a štruktúre odpovedí.
Reportéri majú hrubé sito
Podľa Gabriela Šípoša, mediálneho analytika inštitútu INEKO, je prieskum Reportérov bez hraníc dôležitejší na sledovanie zmien v autoritatívnych krajinách. Ako píše na svojom blogu, ich dotazník je príliš hrubé sito pre demokratické krajiny. „Je dobrý na odlíšenie diktátorských a demokratických režimov a ich vzťahov k médiám, ale dosť zle odlišuje krajiny s porovnateľnými podmienkami.“
Reportéri bez hraníc posielajú do jednotlivých krajín dotazník s 50 otázkami. Väčšina otázok sa týka hrubých útokov, ako sú vraždy, únosy alebo väznenie novinárov. Dotazníky vyžadujú jednoduché odpovede áno alebo nie, prípadne sa pýtajú, koľkokrát sa daná situácia opakovala.
„Malé rozdiely medzi demokratickými štátmi dokáže odhaliť len sedem otázok z tohto dotazníka,“ povedal Šípoš pre SME. Ide napríklad o témy vplyvu vlády na dianie vo verejnoprávnych médiách alebo o zatajovanie informácií štátom.
Freedom House je hlbší
Freedom House sa zameriava pri výskume slobody tlače vo svete na tri okruhy. Dotazník tvoria otázky o legislatíve, o ekonomických podmienkach médií a o politickej situácii v krajine. Fyzickému násiliu na novinároch sa venuje len okrajovo. Na otázky je možné odpovedať podľa miery súhlasu, väčšinou bodovým ohodnotením od 0 do 4. Na základe bodového zisku rozdeľuje krajiny s úplnou slobodou, čiastočnou slobodou a so žiadnou slobodou tlače.
Zuzana Krútka, predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov tvrdí, že Freedom House situáciu viac analyzuje. Okrem rebríčka zverejňuje aj podrobný komentár ku každej krajine.
„Freedom House a Reportéri bez hraníc majú celkom inú metodológiu a zaujímajú ich v značnej miere iné veci,“ tvrdí Krútka. Freedom House sa podľa nej zameriava na právny rámec. Reportérov bez hraníc zaujímajú skôr najhrubšie porušenia práv novinárov.
Podľa Šípoša je pre Slovensko relevantnejší prieskum Freedom House. „Ak sa chceme ďalej poučiť o našom vývoji, odporúčam sledovať radšej ich jemnejšie sito,“ píše na blogu.
V strednej Európe trčia len problémy Poľska
BRATISLAVA. Zuzana Krútka zo Slovenského syndikátu novinárov, ktorá vypĺňala dotazník pre Reportérov bez hraníc, radí pri hodnotení slobody slova si viac ako poradie v rebríčku všímať bodové hodnotenie.
Slovensko v roku 2005 získalo od Reportérov bez hraníc tri štvrte bodu, v roku 2006 dva a pol bodu, za obdobie september 2006 až august 2007 jeden bod. Na porovnanie: Poľsko, ktoré zo štátov Európskej únie dopadlo najhoršie, ohodnotili na 18,5 bodu. Najväčší porušovatelia slobody tlače ako Turkménsko, Severná Kórea a Eritrea prekročili stobodovú hranicu.
Reportéri bez hraníc pri niektorých krajinách zverejňujú aj slovné hodnotenie a konkrétne príklady porušenia slobody tlače. Slovensko, na rozdiel od Poľska, medzi týmito krajinami nefiguruje.
Blízko susedov
Freedom House na stupnici od nula do sto ohodnotili Slovensko dvadsiatimi bodmi a zaradili ho do kategórie s úplnou slobodou tlače. Prieskum sa týkal obdobia december 2005 až december 2006.
V komentári o Slovensku spomínajú rozhodnutie súdu z februára 2006, podľa ktorého sa denník Pravda musí ospravedlniť a zaplatiť odškodné súčasnému ministrovi spravodlivosti Štefanovi Harabinovi. Freedom House si všimli aj útoky Roberta Fica na novinárov pre to, ako informovali o jeho zahraničných cestách. Slovensku zároveň vyčítajú štyridsať rokov starý tlačový zákon.
Freedom House nevidí veľký rozdiel medzi Slovenskom a okolitými krajinami. Česko získalo 18 bodov, Maďarsko spoločne s Rakúskom 21, Poľsko 22 bodov. Reportéri bez hraníc súhlasia, že rozdiely medzi nami a susedmi nie sú veľké. Výnimkou je Poľsko, ktoré ohodnotili prísnejšie.
Kto je za prieskumami
Reportéri bez hraníc sú mimovládnou organizáciou so sídlom v Paríži. Ich aktivity sú z väčšej časti hradené z vlastných príjmov, najmä z predaja publikácií. Cez granty a dotácie ich sponzoruje aj francúzska vláda. Príjmy od vlády tvoria približne desatinu ich rozpočtu. Rebríček zostavujú od roku 2002.
Freedom House vznikla počas druhej svetovej vojny. Sídli vo Washingtone a jej príjmy pochádzajú od súkromných sponzorov a z vládnych dotácií, najmä od americkej vlády. Podľa Wikipedie bola organizácia často kritizovaná za to, že v prieskumoch benevolentnejšie hodnotí krajiny, ktoré podporujú politiku USA. Rebríček slobody tlače zostavujú od osemdesiatych rokov. Do roku 2005 stál na jej čele bývalý šéf americkej spravodajskej služby CIA James Woolsey.
Gabriel Šípoš nevylučuje, že v prípade hodnotenia jednotlivých krajín zohráva úlohu aj politické pozadie oboch organizácií. „Nemyslím si však, že je to hlavná príčina, ako rebríček vyzerá. A sotva to ovplyvnilo poradie Slovenska,“ dodáva.
(šif)
