Vláda predpokladá, že za PPP projekty bude musieť štát platiť oveľa viac,ako vyberie z mýta. Ministerstvo financií povie, či to treba zarátať do verejného dlhu aj formálne.

BRATISLAVA. Minister dopravy Ľubomír Vážny spustil vo štvrtok tender na prvé dva balíky výstavby diaľnic cez projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP). Urobil tak aj bez toho, aby dostal analýzu ministerstva financií o tom, či sa PPP projekty započítajú do verejného dlhu. Tá by mala byť známa až dnes. Podľa analytika INEKO by Slovensko časť nákladov na PPP projekty malo započítavať do dlhu.

Tri riziká

Pri rozhodovaní, či PPP projekty sú súčasťou verejného dlhu, by mali zohrávať rozhodujúcu úlohu tri riziká: výstavby, dostupnosti a dopytu.

Riziko výstavby znamená, že investor za svoje peniaze postaví diaľnicu v určitom termíne a kvalite a odovzdá ju do užívania. „Ak sa tak nestane, štát si môže uplatniť voči nemu sankcie,“ povedal Peter Goliáš z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO. Štát odloží splácanie až dovtedy, kým investor nesplní svoje záväzky.

Riziko dostupnosti hovorí o tom, že diaľnica musí byť prevádzkovaná a udržovaná tak, aby tá bola stále diaľnicou. Ten, kto nesie riziko dostupnosti, musí mať v zmluve presne určené podmienky na vykonávanie opráv, údržby a podobne. Nemôže sa napríklad stať, aby investor bez sankcie a bez závažného dôvodu mohol prevádzkovať diaľnicu v polovičnom profile akokoľvek dlho.

Ak ľudia nebudú diaľnicu využívať preto, že je napríklad drahá, štát alebo koncesionár znášajú dôsledky rizika dopytu.

Riziko dostupnosti na štát

Eurostat hovorí, že ak koncesionár prevezme na seba riziko výstavby a aspoň jedno ďalšie riziko, PPP projekty sa do verejného dlhu nezahrnujú. Minister Vážny vo štvrtok povedal, že u nás prevezme koncesionár na seba riziko výstavby a dostupnosti. Väčšinu rizika dopytu bude znášať štát.

„V takom prípade štát na seba preberá väčšiu časť rizika dopytu a ide o zaručené záväzky štátu do budúcnosti. Podľa mňa by sa to malo do verejného dlhu započítať,“ povedal Goliáš.

Je pravdepodobné, že tržby za využívanie diaľnic postavených cez PPP nebudú také vysoké ako náklady koncesionára na ich výstavbu a údržbu. Štát tak bude doplácať rozdiel zo štátneho rozpočtu. A to je podľa Goliáša aj dôvod, prečo by sa PPP projekty mali počítať do verejného dlhu.

Oznámenie chýbalo

Rezortní úradníci mali vo štvrtok poslať do európskeho vestníka Official Journal predbežné oznámenie o príprave projektov na dva z troch balíkov diaľnic. Zároveň rovnaká informácia mala byť poslaná do slovenského vestníka verejného obstarávania.

V piatok na internetovej stránke Official Journal oznámenie o vyhlásení tendra nebolo. Rovnaká informácia chýbala aj na stránke Úradu pre verejné obstarávanie.

Projektov je vraj dosť

Začatie PPP projektov môže pre Slovensko znamenať aj problémy so schopnosťou využiť financie ponúkané v eurofondami. Časť pripravených projektov je totiž po novom určených pre výstavbu cez PPP.

Na otázku, či existuje dostatok projektov na využitie eurofondov, minister Vážny povedal, že „samozrejme“. Podľa jeho slov však po nástupe našiel zanedbanú prípravu a teraz pracujú na novom zásobníku projektov. Minúť peniaze z eurofondov vraj problém nebude, pretože ich „môžeme vyčerpať až do roku 2015“.

Operačný program Doprava schválila Európska komisia definitívne v polovici septembra. Slovensku pridelila balík peňazí vo výške viac ako 3,2 miliardy eur na budovanie dopravnej infraštruktúry.

Minister dopravy Ľubomír Vážny povedal, že na diaľnice pôjde 0,9 miliardy eur a na rýchlostné cesty a cesty I. triedy rovnaká suma. Zvyšok pôjde na ostatnú dopravnú infraštruktúru.