NepoznanéSlovensko
Zbojník Juraj Jánošík dodnes veští počasie zo skaly

Osudy legendárneho zbojníka Juraja Jánošíka sa spájajú predovšetkým s jeho rodiskom – Terchovou – a Liptovským Mikulášom, kde ho popravili. Podstatne menej sa vie o Klenovci, hoci práve tam tridsiatka drábov spečatila jeho osud. Na klenovských lazoch ho zajali spoločne s Martinom Mravcom, ktorý je z histórie známy skôr ako zbojnícky kapitán Tomáš Uhorčík.

VIDEO: Folklorista Jaroslav Zvara ukazuje miesto na Mravcovom vŕšku, kde zrejme zlapali Jánošíka

VIDEO

kroslak janosik

Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.

VIDEO: Ján Krošlák

Dlhoročný folklorista Jaroslav Zvara dobre pozná všetky miesta, ktoré sa s Jánošíkovou legendou spájajú. Mravcov vŕšok i Mravcovu izbu, či plačúci pramienok rieky Rimavy, ktorý za zbojníkom vyplakala víla rovnakého mena. A tiež Jánošíkovu skalu pod vrcholom Klenovského Vepra, ktorá mení farbu podľa toho, aké bude v najbližších dňoch počasie. Jánošík tak ostal pre domácich najspoľahlivejším prognostikom počasia.

Jánošíkova skala meria dobrých 80 metrov, a tak ju aj zo vzdialeného Klenovca dovidieť. Ak bola sfarbená dobiela, mal nasledovať pekný deň. Vo chvíli, keď začala skala tmavnúť, gazdiné bežali do dvora zvesiť bielizeň. „Riadili sa tým celé generácie a ešte aj dnes, keď je predpoveď počasia v každých správach, podvedome sa pozrú k Vepru,“ hovorí Jaroslav Zvara. S Jánošíkovou skalou sú spojené aj ďalšie legendy. Najzaujímavejšie sa viažu na Mravcov vŕšok, ktorý je pomenovaný po Martinovi Mravcovi alias Tomášovi Uhorčíkovi.

Hoci verzií o mieste zlapania Jánošíka je viacero, s veľkou pravdepodobnosťou to bolo práve na tomto mieste nad Klenovcom. Po tom, čo sa zbojnícky kapitán Tomáš Uhorčík oženil, presťahoval sa do Klenovca na lazy a zmenil si meno na Martina Mravca. V zbojníckej družine ho ako kapitán nahradil Jánošík. Ten sa v zime na prelome rokov 1712 – 1713 ukryl pred prenasledovaním u priateľa Uhorčíka, ktorý bol v Klenovci obecným hudcom a pastierom. Na Mravcovom vŕšku je dodnes miesto, ktoré domáci poznajú ako Mravcovu izbu. „ Hŕba zarasteného skália mohla byť pôvodne základmi domu, kde sa Jánošík u Uhorčíka ukrýval,“ hovorí Jaroslav Zvara. Akú úlohu zohrala v legende krčma a podplatená starena s misou hrachu, sa už asi nepodarí dokázať. „ Nie je vylúčené, že súčasťou domu na Mravcovom vŕšku mohla byť aj krčma pre pocestných. Rovnako však mohlo ísť aj o jednu z krčiem dolu v dedine,“ dodal.

Najbližšie k pravde však bude, že starena s hrachom vznikla iba v ľudskej fantázii a Jánošíka zlapali najskôr v noci, keď spal.