BRATISLAVA. Plán „B“ v príprave na euro neexistuje. Vláda nemá v talóne, čo by robila, ak by sa euro z nejakých dôvodov nepodarilo prijať podľa plánu v roku 2009. Vládny splnomocnenec pre zavedenie eura Igor Barát tvrdí, že žiadny krízový scenár nepotrebujeme. Za pravdu mu dávajú aj ekonómovia. Podľa nich je pravdepodobnosť, že tu budeme mať euro v januári 2009 veľmi vysoká. Škrt cez rozpočet môže urobiť len to, ak by vláda nerobila zodpovednú hospodársku politiku.
Posun v zavedení eura vláda nepripúšťa. „Nemáme momentálne ani najmenší signál, ktorý by svedčil o tom, že takýto vývoj je čo i len trochu pravdepodobný,“ doplnil Barát. Keby sa euro napokon oddialilo, „neznamenalo by to žiadnu krízu, ktorá by sa musela riešiť špeciálnym scenárom,“ myslí si Barát.
Napriek Barátovmu presvedčeniu však predsa len zo zahraničia prichádzajú určité varovné signály. Nedávno šéf Európskej centrálnej banky Slovensku odkázal, že potrebuje „veľmi aktívny konvergenčný program, aby urobilo pokrok v procese zavádzania eura“. Komisár únie Joaquín Almunia nám nedávno odporučil, že nestačí, aby sme plnili maastrichtské kritériá len v čase vstupu, ale stále. Narážal najmä na rozpočtový deficit a infláciu. Na obe má vplyv aj politika vlády. „O eure sa rozhoduje hlavne na Slovensku, a to vo vláde a v parlamente,“ povedal ekonóm Svetovej banky Anton Marcinčin.
Pozor na slová
Okrem vonkajších rizík, ktoré nevieme ovplyvniť, ako je napríklad rast cien energií, by pre prijatie eura bola hlavným rizikom nezodpovedná hospodárska politika. „Slovensko skutočne môže splniť všetky kritériá na vstup, ale, žiaľ, niektorými svojimi „odvážnymi“ vyhláseniami vzbudzuje nedôveru, či bude schopné koordinovať svoju politiku s politikou Európskej centrálnej banky.“ Euro by sa nám mohlo vyhnúť, keby vláda začala neuvážene rozdávať rozpočtové peniaze. To sa zatiaľ, napriek rozsiahlym predvolebným sľubom, najmä Smeru, nedeje. Aj Marcinčin si myslí, že krízový scenár nepotrebujeme. „Nemyslím si, že by bolo správne, ak by vláda trávila čas prípravou krízového scenára.“
Čo ak predsa,...
Prípadné oddialenie eura na Slovensku by aspoň na krátky čas otriaslo ekonomikou. „Prejavilo by sa to na oslabení dôvery finančných trhov, čo by sa prenieslo do krátkodobého oslabenia kurzu koruny k euru,“ povedal analytik Ineko Peter Goliaš.
Slovenská ekonomika je v súčasnosti silná a dočasné oslabenie meny by zvládla. Ak by koruna slabla dlhšie, mohlo by dôjsť k zdraženiu tovarov a služieb zo zahraničia a zvýšeniu nákladov na štátny dlh. Podľa hovorkyne Národnej banky Jany Kováčovej oddialenie vstupu do eurozóny prináša stratu v podobe „nenaplnenia všetkých výhod, ktoré so sebou euro prináša.“ Ekonomika by napríklad neprofitovala z vyššieho rastu HDP, ktorý majú zabezpečiť najmä nižšie transakčné náklady na výmenu mien a vyšší obrat zahraničného obchodu po vstupe do eurozóny.
„Kľúčové je, aby po prípadnom oddialení eura vláda deklarovala politickú vôľu prijať ho v najbližšom možnom termíne, inak by zamietnutie vstupu rozkolísalo finančné trhy,“ povedala ekonómka ING Bank Lucia Štekláčová.
Banky a firmy
Firmy ani banky by veľké náklady s odkladom eura nemali. Záviselo by to od dĺžky odkladu. „Čím dlhšie by to bolo, tým menšia časť investovaných nákladov bude môcť byť využitá,“ povedala členka predstavenstva VÚB Elena Kohútiková. „Podnikatelia si nerobia starosti s dodatočnými nákladmi po prípadnom posune eura. Skôr sa obávam, že väčšina malých a stredných firiem s prípravou na euro ešte nezačala, čo môže súvisieť so slabou osvetou zo strany vlády,“ povedal Robert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska. Banky ani firmy si zatiaľ krízové plány nerobia.
