Najtesnejšia možná väčšina schválila včera v Česku reformu verejných financií. Predseda vlády Mirek Topolánek nemusí podať demisiu, ktorú ponúkol, ak by reformný balík neprešiel.
Česká pravica dokázala prvýkrát po období dvoch sociálnodemokratických vlád presadiť zásadnejšie zmeny v ekonomickej politike štátu.
Ani sociálni demokrati neodchádzajú ako porazení. Topolánkova vláda sa neodhodlala pre vytvorenie súkromného penzijného systému či konkurenciu v zdravotnom poistení.
Daňový polkrok
Ak by si mohli obyvatelia bývalej federácie vyberať krajinu, v ktorej chcú žiť aj po reforme, daňovo prijateľnejšie by bolo Slovensko. Od budúceho roku budú zamestnanci v českých fabrikách platiť štátu 15 percent z príjmu, a od roku 2009 už iba 12,5 percenta.
Na prvý pohľad na tom budú lepšie ako daňoví poplatníci na Slovensku, v skutočnosti to bude čoraz viac ako slovenských devätnásť percent. V Česku sa totiž platí daň zo sumy, v ktorej sú zarátané zdravotné aj sociálne odvody nielen zamestnanca, ale aj tie, ktoré za neho platí zamestnávateľ.
Ani tento obraz však nie je dostatočný na to, aby si vedel bývalý občan federácie povedať, ktorý daňový systém je pre neho výhodnejší. Ak jeho zamestnávateľ napríklad platí viac zo svojho zisku, má menšiu šancu prilepšiť mu na plate.
A české firmy, respektíve v Česku registrované firmy, budú mať naďalej horšie daňové podmienky ako tie zo Slovenska. U nás je sadzba dane z ich zisku 19–percentná, v Česku na takú úroveň klesne až o tri roky.
Štát o nič nepríde
No čo je najpodstatnejšie, Topolánek nenašiel politickú silu na to, aby prekopal daňový zákon tak výrazne, ako to urobili reformátori za Mikuláša Dzurindu.
Český daňový systém ostáva neprehľadnejší ako ten slovenský. Akcionári českých firiem takisto musia na rozdiel od slovenských naďalej platiť dane z dividend alebo zisk vyvážať do daňovo výhodnejších destinácií.
V čom budú slovenskí pravičiari tlieskať svojim kolegom z Česka, je zavedenie stropov pre sociálne aj zdravotné odvody. Tie, ktoré chce na Slovensku sociálnodemokratická ministerka zrušiť.
Obidve reformy sa zhodujú v spôsobe krytia výpadku z nižších priamych daní. Najmä v prvom momente to zatiahnu spotrebitelia vo vyššej DPH, na ekologických i fajčiarskych daniach .
Keď je argument Slovensko
Príklad Slovenska a reforiem predchádzajúcej vlády sa v pozitívnom alebo negatívnom zmysle v českej politickej diskusii objavil už pred vlaňajšími parlamentnými voľbami.
Pre dnes vládnúcu ODS to bol nasledovaniahodný príklad. Poukazovaním na Slovensko chcela presvedčiť verejnosť o výhodách reforiem, ktoré pripravovala sama.
Pre dnes opozičnú ČSSD bolo naopak Slovensko príkladom toho, ako nerozvážne reformy občanov poškodia.
Najmä ČSSD a Smer sa priamo zapojili do volebnej kampane svojej partnerskej strany v susednej krajine. Na príprave reforiem ODS sa zase zúčastnili odborníci zo Slovenska, ktorí boli spoluautormi tunajších reforiem. Argument slovenských reforiem sa objavil aj v parlamentnej diskusii pred včerajším prijatím prvého reformného balíčka Topolánkovej vlády.
Vláda za Dzurindu, opozícia by radšej Fica
„Reforma príde v každom prípade. Ide len o to, či zvolíme maďarskú alebo slovenskú cestu. Práve dnes prišla správa, že slovenská ekonomika rastie tempom 9,2 percenta. O tri percentá rýchlejšie než česká.
Slovensko je dnes vďaka osemročnému reformnému úsiliu Mikuláša Dzurindu ekonomický tiger, Maďarsko sa krvavými škrtmi dostáva z dlhov. Ja a vláda volíme prvú cestu,“ povedal minulý týždeň v úvodnom prejave k diskusii premiér Mirek Topolánek.
Česká opozícia to vidí naopak. Slovensku vraj treba závidieť súčasnú vládu, ktorá reformy ruší. „Aké príkladné, zatiaľ čo u nás sa poplatky zavádzajú, u vás sa rušia. Zatiaľ čo vy zavádzate fungujúce európske pracovné právo, naša vláda vymýšľa, ako ho zlikvidovať,“ napísal pre SME predseda ČSSD Jiří Paroubek pri príležitosti prvého roku vlády Roberta Fica.
Slovensko nie je jediná stredoeurópska krajina, ktorou českí prívrženci reforiem argumentujú. Ako protiklad úspešného Slovenka sa najčastejšie pripomína Maďarsko, ktoré reformy dlho odkladalo, dosiahlo najvyšší deficit rozpočtu v Európskej únii, a preto teraz musí zavádzať veľmi bolestné úsporné opatrenia.
„Pozrite sa na destabilizáciu v Poľsku a Maďarsku. Tá tendencia je aj v Česku,“ povedal pre Týden jeden z dôvodov, prečo sa rozhodol reformy podporiť, jeden z prebehlíkov z ČSSD Miloš Melčák. Peter Morvay
Napätie do konca
Hlasovanie o prvom balíčku ekonomických reforiem predložených vládou Mirka Topolánka sprevádzalo napätie do poslednej chvíle. Konečný výsledok však zodpovedal očakávaniam.
Hlasovanie o prvom balíčku ekonomických reforiem predložených vládou Mirka Topolánka sprevádzalo napätie do poslednej chvíle. Konečný výsledok však zodpovedal očakávaniam.
Za reformy hlasovalo 101 poslancov, proti ich bolo 99. Podporili ju všetci koaliční poslanci okrem ľudovca Ludvíka Hovorku, ktorý odmieta platby u lekára pre deti.
Za hlasovali aj poslanci ODS patriaci do skupiny Vlastimila Tlustého, ktorí sa pre podporu reforiem definitívne rozhodli až v pondelok večer. Koalícii pomohli aj dvaja bývalí poslanci sociálnej demokracie Miloš Melčák a Michal Pohanka. Hlasovalo sa nadvakrát. Prvé hlasovanie sa totiž skončilo prekvapivým výsledkom, vládny návrh získal až 102 hlasov. Vysvitlo, že ho omylom podporil aj poslanec sociálnych demokratov Pavol Kubuš. Hlasovalo sa preto znovu. Prívržencov reforiem nepresvedčila ani emotívna argumentácia ľavicových poslancov. „Ak chcete vyvolať hospodársku krízu v republike, potom zdvihnite ruku pre topolánkovsko-kalouskovskú pseudoreformu,“ zvolal poslanec ČSSD David Rath. Nepomohla ani demonštrácia asi stovky českých odborárov pred budovou dolnej komory parlamentu. „Kam môžu poslanci ísť s takou reformou? Do prdele,“ kričali podľa serveru aktualne.cz.
(pm)
Stĺpček Mariána Leška
Nejde o hokej
Keď bol ministrom zahraničných vecí Milan Kňažko, musel svojmu premiérovi pripomínať, že Rumunsko nie je nadávka, ale krajina.
V českej debate o reformách minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg nikomu nepripomínal, že Slovensko nie je ani vzor, ani odstrašujúci príklad, lebo by ho aj tak nikto nepočúval.
Od roku 2002 sa na Slovensku a v Česku vládne v obrátenom pravo-ľavom garde, čo má svoje následky.
Dnešný slovenský premiér ťahá krajinu k Česku, aké bolo za vlády Jiřího Paroubka. Štát má byť sociálny, životná úroveň zvýšená a deficit má pomáhať rastu.
Český premiér zas ťahá krajinu k Slovensku, aké bolo za vlády Mikuláša Dzurindu. Zdravotníctvo spoplatnené, dávky obmedzené a deficit pod limitom.
Obom premiérom to ide ztuha, lebo realita kladie odpor. Otázka znie, ktorý z nich bude úspešnejší.
Ak to bude český premiér, tak do konca svojho funkčného obdobia môže verejné financie skonsolidovať natoľko, aby sa krajina mohla uchádzať o euro. Keby bol „úspešný“ predseda slovenskej vlády, tak do konca svojho funkčného obdobia krajinu do eurozóny zrejme nedostane. Pretože to nie je hokej, držme palce Česku.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
