Budeme otvárať Benešove dekréty, lebo si to želajú členovia SMK, tvrdí v rozhovore pre SME.sk podpredseda strany MIKLÓS DURAY.
Prečo ste šli študovať geológiu?
Chcel som študovať národopis, ale neprijali ma naň. Geológia však nebola len náhrada, lebo k prírode mám doteraz úzky vzťah. Nevyšlo to však úplne - chcel som byť výskumným geológom, ale nemohol som robiť kandidatúru, lebo mi to nedovolili.
Prečo?
Bol som na čiernej listine. Na ňu som sa dostal zrejme kvôli tomu, čo som robil v roku 1968. Teda pre svoju politickú a spoločenskú činnosť.
Čo vás tak lákalo, že ste sa angažovali už v mladosti?
To je ako s geológiou - tú človek študuje, aby lepšie spoznal prírodu, najmä tú neživú. Politická aktivita a spoločenská angažovanosť ma bavili preto, lebo som cez ne viac chápal okolie a režim. Šlo teda o poznanie a mával som aj také horúčkovité stavy, že keď som videl niečo nesprávne alebo nespravodlivé, tak som sa dostal do vzbudeného stavu, že som jednoducho musel byť činný.
Aj preto ste podpísali Chartu 77?
Áno, ale to samozrejme súviselo aj s inými okolnosťami. Môj prvý konflikt v súvislosti s Chartou bol ešte v januári 1977, keď Karel Gott začal rozvíjať protichartistickú aktivitu. Aj mňa chceli nahovoriť, aby som podpísal prehlásenie proti Charte, ktoré kolovalo najmä v kruhoch spisovateľov, hercov, umelcov... S tými, čo to začali organizovať, som sa dostal do konfliktu. A v podstate odvtedy tých ľudí veľmi... neznášam.
Video: Miklós Duray o protichartistických aktivitách
Kamera: Eugen Korda
V rokoch 1982 až 1983 a potom v roku 1984 ste istý čas strávili vo väzení. Kdesi ste sa vyjadrili, že tam bolo normálne, iba vás raz zbili. Za čo?
Áno, od bacharov som raz dostal bitku. Zrejme to bolo nariadené, lebo som nič nespravil. Boli sme vo veľkej cele, bol druhý vianočný deň. Poobede otvorili dvere a kývli, aby som vyšiel von. Práve som písal list manželke. Mohol som možno odmietnuť, lebo podľa domáceho poriadku nemali právo vstúpiť do cely, to mohol iba službukonajúci bachar v prítomnosti náčelníka chodby. Postavili ma pod kameru, aby ma nezachytila a tam ma zbili. Kázali mi, aby som si dal dole okuliare, zrejme nechceli, aby som sa poranil. Potom napadli moju tvár.
Video: Miklós Duray o bitke vo väzení
Po prvom väzení ste si nepovedali, že je lepšie zmeniť formu boja proti režimu alebo ostať pasívnym?
Forma sa zmenila, ale ostal som aktívny. Svoju činnosť som predsa nevykonával preto, aby som ju držal v tajnosti. Po prvej väzbe som sa nezľakol, takže jej takzvaný výchovný charakter u mňa nefungoval.
Zaujímavé je, že napriek problémom s komunistami vás pustili v rokoch 1988 až 1989 do USA ako hosťujúceho profesora. Ako je to možné?
Nebolo to jednoduché. Prvé pozvanie odtiaľ som mal v roku 1982, ale práve v tom čase som bol obvinený. Druhé 
pozvanie som dostal v roku 1987 a zrejme sa rozhodli, že ma pustia, aby som sa už nevrátil, respektíve sa nemohol vrátiť. Aspoň okolnosti tomu nasvedčujú.
Mne dali vycestovacie povolenie, ale manželke nie. Odmietol som teda prevziať cestovný pas, čo ich veľmi prekvapilo, lebo to sa ešte nikomu nestalo. Až po intervencii americkej delegácie vo Viedni na následnej schôdzke Helsinského záverečného aktu ho dostala aj ona a pätnásteho augusta 1988 sme odcestovali na zimný semester. Mal som tam stráviť aj jarný a potom sa vrátiť, ale keďže mi tam ukradli pas a na veľvyslanectve ČSSR mi nechceli vystaviť dočasný cestovný doklad, mohli sme sa vrátiť až v novembri. A aj ten doklad som dostal až po intervencii amerických právnikov, ktorí sa zaoberali ľudskými právami.
Ten pobyt v Amerike však mal aj jedno pozitívum - narodil sa vám tam syn, ktorý tak získal americké občianstvo. Aj ho už využil?
Zatiaľ nie. (smiech) Možno keby sa nebol zmenil režim, bolo by mu to veľmi užitočné. Ale takto je to skôr raritou.
Boli sme radikálni, ale nie extrémistickí
V aktívnej politike ste prakticky od revolúcie - keď sa dnes obzriete, bolo dobré, že ste do nej šli?
Myslím, že by som to bez nej nevydržal. I keď môžem povedať, že som trochu sklamaný. Mal som byť menovaný do prvej československej federálnej vlády, ale nedostal som sa do nej z toho dôvodu, že s tým vtedy nesúhlasila delegácia komunistickej strany. V podstate od začiatku som mal problémy s komunistami.
Video: Miklós Duray o tom, ako sa nedostal do federálnej vlády
Cítite, že ste polarizátorom ľudí na Slovensku?
Ja sa tak necítim, ale nevylučujem, že určitým spôsobom ním som, pretože som mal vždy vyhranené názory a nikdy som sa nimi ani netajil.
Keď ste zakladali stranu Spolužitie, tvrdili ste, že „len tak môžeme podchytiť šesťstotisíc našich Maďarov, inak by sa ich zmocnili naozaj extrémistické strany, ktoré by boli na juhu určite založené." To ste mysleli vážne?
Áno, niečo podobné som povedal. Mal som totiž indície. Došli ku mne rôzne listy, ktoré obsahovali stanovy rôznych politických strán, ktoré chceli založiť Maďari na Slovensku. Myslel som, že by mala byť len jedna strana. V tom čase ešte nebolo zaregistrované ani Maďarské kresťanskodemokratické hnutie, boli to len kluby, ani Nezávislá maďarská iniciatíva. Tá vtedy pôsobila len v rámci VPN. Najskôr som ich presviedčal, aby založili samostatnú stranu, ale oni nechceli. Tak som vedel, že ak nebude nejaká alternatíva, vzniknú také strany, o akých som hovoril.
Chceli ste bojovať proti extrémistickým a radikálnym stranám, nakoniec ste však práve vy založili z troch maďarských strán tú najradikálnejšiu.
Je pravdou, že sme boli radikálnejší, ale neboli sme extrémistami.
Kedy sa radikál stáva extrémistom?
Ak by ste to chceli znázorniť graficky, tak extrémisti by boli na vodorovnej osi grafu, čiže dívajú sa cez štrbinu a radikáli na zvislej. Radikalizmus je teda úplný opak extrémizmu. Súvisí s objavovaním problémov, ale aj s návrhmi riešení. Radikál vidí problém vo svojom zvislom priereze, extrémista zachádza do krajností.
Kto vstupuje do politiky, chce niečo dosiahnuť. S čím ste tam šli vy? Skúste konkrétne.
V prvom rade som chcel pokračovať v tých ideách, ktoré som mal aj vtedy, keď som bol v opozícii voči komunistickému režimu.
V ktorých ideách konkrétne?
Predovšetkým mi šlo o fungovanie demokracie. Možno je to príliš všeobecné, ale keď si vezmeme, ako sa majú v praxi uskutočňovať demokratické princípy, tak je to celoživotná úloha, lebo to zachádza až do takých maličkostí - uvediem príklad z geológie - ako existencia atómov v kryštálovej mriežke. Jeden atóm nezachádza do druhého, ale sú umiestnené vedľa seba. Klasickým príkladom demokracie je kryštálová mriežka kamennej soli.
Ak by šlo len o fungovanie demokracie, šlo by to aj bez vás.
To je samozrejme fakt, že nielen bezo mňa, ale aj bez mnohých ďalších. Nie je však jedno, či ide len o formálne fungovanie demokracie, že sú tu pluralitný politický systém a tajné voľby. Tie sú síce stavebnými jednotkami demokracie, ale samo o sebe to neznamená, že systém funguje demokraticky. Môže to byť obyčajná diktatúra väčšiny.
Nehovorím o zmene hraníc, lebo to vždy súvisí s vojnovým stavom
To bola jedna idea. Bola ňou aj autonómia?
Niečo vám poviem. 28. novembra 1989 sme sa vracali z USA do Budapešti. Syn vtedy veľmi ťažko ochorel, takže manželka s ním ostala tam a druhého decembra ma zavolali na jednu diskusnú reláciu do budapeštianskej televízie. Tam mi povedali, že dostali správu, ako na východe Slovenska vznikla skupina, ktorá požaduje autonómiu. A ja som povedal, že treba bojovať o pravý samosprávny systém. Čiže ja si doteraz predstavujem demokraciu tak, že základným kameňom je systém samospráv.
Veď nedávno ste povedali, že samospráva a autonómia sú synonymá.
Je to pravda, naozaj sú. Ale určité formy autonómie sú asymetrické, líšia sa od klasickej samosprávy, ktorá je symetrická. Základom autonómie je tiež samospráva.
Politici SMK radi zahmlievajú, čo konkrétne chcú, nikde to doteraz nebolo jasne vysvetlené. Tak to skúsme teraz.
Neviem, či si pamätáte roky 1991 - 1993. Vtedy som strašne veľa hovoril o tom, ako by mal fungovať samosprávny systém. Tak, aby mohli byť prostredníctvom neho eliminované existujúce národnostné treníce, prípadne nevraživosť. Nie je totiž jedno, kto o čom rozhoduje.
Vezmime si školy - nie je jedno, či maďarskú školu otvorí a zavrie minister, alebo to je v právomoci nejakej regionálnej samosprávy. Po dlhých bojoch sme dospeli k tomu, základné školy už patria miestnym samosprávam. Nehovorím, že je to ideálne, ale nikto nemôže povedať, že vládna moc zavrela nejakú školu.
To vám však nestačí. Chcete zmeniť trebárs systém politických rozhodovaní?
Teraz existujú župy, teda VÚC. Je tu aj nitrianska župa, v ktorej v roku 2001 naša strana získala prevahu. Už vtedy som vedel, že to neskončí dobre. A ani neskončilo.
Máte na mysli tendenciu podľahnutia moci pri prevahe?
Áno, to je totiž zákonitosť. Ak niekto získa prevahu, začne to zneužívať. Nehovorím, že je taký každý, ale funguje to podobne ako armáda. Vojak v civile sa chová inak ako v uniforme. V roku 2005 sa v Nitrianskom kraji vytvoril takzvaný protimaďarský front, teda proti SMK, čo bola zase druhá krajnosť.
Krajnosť, ale zároveň prirodzená reakcia na to, čo tam SMK vystrájala.
Nehovorím, že nie. Ak by však existovala menšinová samospráva, ktorú by zaručovala ústava, tak by k tomu nemohlo dôjsť. Ani k prvému, ani k druhému prípadu.
Čo presne myslíte pod menšinovou samosprávou?
Je to funkčná samospráva, ktorá sa zakladá buď na personálnej autonómii, alebo to má formu kultúrnej autonómie, čiže má vzťah ku kultúre, školám a používaniu jazyka.
Konkrétne - ako by to vyzeralo v praxi?
Tak, že existuje trebárs volený orgán určitého územného celku a vedľa neho existuje menšinový volený orgán. To zaručuje, aby v územnom celku tie právomoci, ktoré mu patria, boli vykonávané tak, že nemôže dôjsť k disproporciám. Ani negatívnym, ani pozitívnym na úkor ostatných.
Ak to bude menšinový orgán, logicky bude vždy hrať iba v prospech jednej strany.
Menšinový orgán musí mať tak určené právomoci, aby ten všeobecný orgán územného celku mohol fungovať. To musí zaručovať ústava a zákony.
V tom menšinovom orgáne by boli výhradne Maďari?
Buď len Maďari, buď všetky menšiny alebo môžu mať taký orgán všetky menšiny zvlášť.
Menšinový orgán, obsadený Maďarmi, bude v tom územnom logicky drukovať iba svojim. Tým pádom to postráda zmysel, lebo automaticky vytvárate priestor pre ďalšie disproporcie.
Prečo?
Uviedli ste príklad z nitrianskeho VÚC, kde poslanci SMK zneužívali svoju prevahu. Ak bude ten nový orgán zložený zo samých Maďarov, logicky podporia svojich, či nie?
Takto - nemôžu mať právo veta, ani právo podpory. Len v tých prípadoch, kde ide o problematiku identity. Vtedy môžu mať rozhodovacie právo. Napríklad ak by ten všeobecný orgán diskriminoval menšinu. Ale nemôže zasahovať napríklad do privatizácie zdravotníctva, na základe územnej príslušnosti však môže mať konzultatívnu právomoc.
Aby som tomu správne rozumel - bolo by to niečo na spôsob akéhosi regionálneho dvojkomorového parlamentu, kde by jedna komora, zložená výhradne zo zástupcov nejakej menšiny, mohla zasahovať v určitých veciach do rozhodnutí druhej, v ktorej sú zastúpení všetci?
Približne áno. Menšinový orgán by v otázkach identity a otázkach, ktoré s identitou alebo rozvojom územia súvisia, kontroloval väčšinový. Takéto riešenia už vo svete existujú. Bolo to vymyslené ešte za Rakúsko - Uhorska rakúskymi sociálnymi demokratmi.
Tomuto teda hovoríte kultúrna autonómia?
Kultúrna alebo personálna, to závisí od jej charakteru, alebo od spôsobu voľby. Ale zatiaľ je to len teória.
Ak by ste to mali zhrnúť, akú autonómiu požadujete?
Teraz nepožadujeme žiadnu. (smiech)
Nemyslím teraz oficiálne deklarovanú líniu SMK, ale váš osobný názor.
Môj osobný názor je taký, že personálna autonómia by za týchto okolností, ktoré sú na Slovensku, mohla byť funkčná. Nielen pre maďarskú menšinu, ale aj pre tie ostatné, najmä rómsku.
Nebolo by lepšie, keby tie územia rovno pripadli Maďarsku?
Pozrite sa - to je úplne iná otázka, ktorá môže súvisieť s politickou stabilitou Európy, nestabilitou regiónu, v ktorom žijeme. To nie je otázka chcenia alebo nechcenia menšiny.
Požadujete vy osobne zmenu hraníc?
Ja o tom schválne nikdy nehovorím, lebo takéto riešenia vždy súvisia s vojnovým stavom.
Ste za územnú autonómiu alebo nie? Skúste sa vyjadriť jasne.
Teoreticky som, ale keď uvažujem prakticky a realisticky, tak si myslím, že na Slovensku to nie je možným riešením. Nehovorím, že by sa to nedalo vytvoriť, lebo vytvoriť sa dá v podstate všetko, na čo je politická vôľa. Ale myslím, že na Slovensku by takéto riešenie nebolo jednak prijateľné pre Slovákov a nie som si istý, že by to našlo širokú podporu aj medzi Maďarmi. Personálna autonómia je reálnejšia a v našich pomeroch aj demokratickejšia.
Na kongrese vašej vtedajšej strany Spolužitie v Komárne vo februári 1993 ste však povedali: „Našim najbližším cieľom je politická a hospodárska samospráva a celková autonómia."
Z mojich úst takáto veta nemohla odznieť. Môže to byť len interpretácia jedného hosťa zo Slovenskej národnej 
strany, ktorý sa zúčastnil na našom kongrese a keď sme ho privítali, dostal veľký potlesk. Naši delegáti si mysleli že sa pomery normalizujú, ale o pár dní sme zistili, že prišiel len preto, aby dezinformoval. Smutné na tom bolo, že celá novinárska obec na Slovensku ako z pôvodného zdroja čerpala z jeho klamstiev a výmyslov. A prežilo to pätnásť rokov, napriek tomu, že môj pôvodný prejav bol publikovaný. Ale koho zaujíma pravda, keď lož je zaujímavejšia? To isté sa vzťahuje aj na článok publikovaný v denníku Verejnosť vo februári 1990, v ktorom sa prvýkrát zverejnila lož v súvislosti s mojou osobou. A tu treba začať hľadať korene lží.
Chceli by ste byť občanom Maďarskej republiky?
To nesúvisí s polohou štátnych hraníc.
Chceli alebo nechceli?
Prečo by nie? Ale zomrieť by som chcel tu. (smiech) Nechcel by som sa odtiaľto odsťahovať.
Tvrdili ste aj to, že „my sami sa musíme vyhlásiť za národ, už nesmieme byť nálepkovaní urážlivým názvom menšina". Názov menšina je urážlivý?
Áno. My sme hovorili, že sme spoločenstvo a nie menšina. Ale citát páchne „slotovinou", asi pochádza z toho istého zdroja, ako predošlý.
Ani nie. Oba pochádzajú z denníka Pravda zo dňa 8. júna 1993, nájdete ich aj v knihe Masky a tváre novej elity od Mariána Leška. Čo je na tom pojme urážlivé?
To tiež nie je našim výmyslom. Na západe terminus technicus menšina voči rurálnemu obyvateľstvu nepoužívajú. Len na tých prisťahovalcov, ktorí prišli z kolónií.
Čo je na tom urážlivé?
Aritmeticky je to v poriadku, ale ak to dostane iný nádych, tak už to môže byť urážlivé. Pôsobí to proti rovnoprávnosti a rovnocennosti. Je to nedemokratické označovanie časti obyvateľstva. Obsahuje totiž nádych druhoradosti.
K tomu pejoratívnemu nádychu ste neprispeli aj vy sám?
Nie. Terminus technicus menšina vymysleli po prvej svetovej vojne pre negatívne rozlišovanie tých odtrhnutých častí národov, ktoré sa v rámci versailleského systému dostali na územie nových štátov.
Stojíte si ako politik za slovom?
Áno.
Deväť mesiacov po kongrese Spolužitia v roku 1993 ste totiž tvrdili, že „Nejde nám o vytvorenie autonómie, nikdy sme o nej nehovorili ani v zmysle významovom, ani slovnom".
Neviem z akého kontextu je to vytrhnuté, ale to sa môže vzťahovať len na teritoriálnu autonómiu. Mnohí už nevedia, že ako prvý sa začal vyhrážať územnou autonómiou Bugár, vtedajší predseda MKDH. Bolo to na jar 1992, keď novinárom povedal, že ak sa chcú Slováci odtrhnúť od Československa, Maďari na Slovensku budú požadovať územnú autonómiu. Tento výrok bol šitý akoby na politického agenta, ktorý naraz chce skompromitovať Maďarov na Slovensku a zastrašiť roduverných Slovákov. Trvalo mi mesiace, čo som slušným Slovákom vysvetľoval, o čo nám ide. Niektorí pochopili, že nám ide o partnerské vzťahy, ale doteraz to nikoho nezaujíma.
Aj v budúcnosti by som asi odmietol fúkať
Odmietli ste autom zastaviť policajtom. Bolo to správne?
Ja som nevedel, že sú to policajti, lebo boli v civilnom aute s komárňanskou značkou. Nevidel som, že sú v uniformách.
Dávali vám znamenie, aby ste zastavili?
Odzadu.
Nepozeráte do spätných zrkadiel?
Pozerám, ale to ma môže hocikto zastaviť? Keď som videl, že sú to policajti a to bolo vo chvíli, keď došli na moju úroveň, tak som zastavil.
Viete prečo vás zastavovali?
Údajne pre rýchlu jazdu. Tam, kde som mal ísť osemdesiatkou, som šiel stosedemnástkou.
Prečo? Politik môže prekračovať rýchlosť?
Budem úprimný - svoju imunitu zneužívam jedine ako šofér rýchlou jazdou. Inak nie.
Čiže to robíte dodnes?
Áno. (smiech)
To ste prvý, kto sa priznáva, že zneužíva poslaneckú imunitu.
Ale jedine v tejto súvislosti. A ešte vtedy, keď boli na hraniciach dlhé rady. Vtedy som šiel vždy dopredu. Ale dnes to už nerobím, lebo to nemá význam.
Nemal by byť politik vzorom v dodržiavaní zákonov?
Mal, ale hovorím, že to zneužívam len v tomto prípade. Strašne veľa cestujem a nestíhal by som to. Ročne najazdím šesťdesiattisíc až sedemdesiattisíc kilometrov. Súčasné auto, na ktorom jazdím od januára minulého roku, má už nabehaných stodvatisíc.
Rýchla jazda je potenciálnou vraždou, o tom sa už presvedčili viacerí.
Je to pravda, ale svojou rýchlou jazdou ohrozujem predovšetkým seba. A na jar 1998 sa mi to už aj stalo.
O to horšie. Ohrozujete však aj iných vodičov a chodcov.
Tam, kde som tak jazdil, chodci neboli.
Nikdy ste neprekročili rýchlosť v dedine?
Prekročil.
Tam nikdy nie sú chodci?
Neprekročil som tam rýchlosť vtedy, keď tam boli ľudia.
Prečo ste tým policajtom odmietli fúkať?
Lebo som nespôsobil žiadnu nehodu. Kedysi som nabúral do policajného vozidla, v ktorom boli policajti v civile. Na vine boli oni, vtedy som samozrejme fúkať neodmietol, lebo šlo o zrážku.
Keď zastavia bežného človeka a odmietne fúkať, berie sa to, ako keby pred jazdou pil. Politik je niečo viac?
Celú tú záležitosť som vnímal ako šikanovanie.
Prečo by vás mali policajti šikanovať? Prekročili ste rýchlosť.
Nie policajti, o tých nehovorím. Tí boli podľa mňa zneužití. Potom som dostal správu, že k takému incidentu došlo úmyselne.
Kto za tým bol?
Nemôžem to dokázať, takže o tom nemôžem ani hovoriť.
Chceli ma zlikvidovať
Čo by z toho kto mal, keby ste zastavili policajtom, nafúkali nulu a išli ďalej? Prekročili ste rýchlosť.
Raz za mnou prišiel jeden človek, ktorý pracoval pre jednu súkromnú tajnú službu. Tá odpočúvala mobilné telefóny. Chcel ma upozorniť, že náhodou zachytili jeden rozhovor, v ktorom sa hovorilo o mne.
Čo konkrétne?
Že ako majú postupovať určití ľudia pri mojej likvidácii. Nie fyzickej, ale aby som bol odstránený.
Z politiky?
Áno. A poviem vám ešte jedno - v roku 1996 mi ukázali jeden vnútorný dokument, v ktorom bol napísaný priamy príkaz, ktorý bol daný pre SIS. Že buď ma treba nejako kompromitovať, politicky znemožniť a ak nevyjde ani jedno ani druhé, tak fyzicky zlikvidovať. Vtedy som o tom aj hovoril verejne.
To bolo pred vyše desiatimi rokmi. Kto by mal záujem na niečom podobnom dnes?
Pozrite sa - je to veľmi zložitá vec. Bude to trvať dovtedy, kým z vlastnej iniciatívy nevystúpim z politiky a neodídem do dôchodku.
Ako opozičný politik nemáte prakticky žiadnu šancu niečo z vašich cieľov dosiahnuť. Pre koho ste potom nebezpečný?
Alebo nepríjemný. Napríklad pre určité politické aj finančné kruhy.
V čom prekážate finančným kruhom?
Neprekážam im v tom, že by som im bol nejakým protivníkom v obchodovaní, lebo neobchodujem.
Takže?
Radšej by sme o tom už nemali hovoriť.
Tá súkromná tajná služba, ktorú ste spomínali, pracuje pre koho?
Nie pre európsky štát.
Vráťme sa teda k skúške na alkohol - nebolo by férové, keby ste sa jej vtedy podrobili?
Možno máte pravdu, ale vtedy bola iná situácia. Keby som spôsobil nejakú haváriu, tak fúkam.
Nestaviate sa do pozície nadčloveka? Odmietnete fúkať, nič sa vám nestane. Odmietnem ja, vezmú mi vodičák.
Viete, imunita je u politika kvôli tomu, aby mal určitú obranu proti šikanovaniu. A ja som si tú situáciu vysvetľoval takýmto spôsobom. Keby som bol pod vplyvom alkoholu, nemohol by som pokračovať v jazde. V krajnom prípade by ma zaviezli domov.
Ak ste si boli vedomý, že ste nepili, mohli ste to absolvovať a nikto by nemohol nič povedať.
Máte pravdu. Ale ja som konal iným spôsobom.
Nabudúce už teda fúkať budete?
Ak by som sa zaplietol do nejakej kolízie, tak určite.
A ak vás zastavia policajti pri bežnej cestnej kontrole?
Tak asi nie.
Bugár bol autoritatívny a klamal
Pred voľbami šéfa SMK ste vy aj Csáky naznačovali, že Bugár je prepojený s podnikateľom Világim, ktorý ovplyvňuje stranu. Ani jeden z vás nebol konkrétny. Vyzerá to, ako keby ste iba vypúšťali bubliny.
Pozrite - tieto veci sú už za nami. Vidíte, že aj pán Gyurovszky dostal dobrý flek v oblasti, v ktorej pôsobia aj Slovnaft a MOL.
Ešte raz - naznačovali ste, že Bugár s Világim robia neférové veci. Bolo by vhodné dopovedať, o čo konkrétne šlo. Bugár to popiera a vy mlčíte.
Ak by to bola len bublina, a keby o tom ľudia v SMK neboli presvedčení, tak by to nebolo účinné.
Prečo potom nikto v SMK nie je natoľko férový, aby povedal celú pravdu?
Nie sme vyšetrovatelia, aby sme museli dať správu o vyšetrovaní určitého prípadu dozorujúcim orgánom. Sme politická strana.
Nedlhujete vysvetlenie dozorujúcim orgánom, ale občanom.
Tá verejnosť, ktorej to bolo určené, vie svoje. SMK má naďalej podporu nad desať percent.
Takže trváte na tom, že to nebol výmysel na Bugárovo odstránenie?
Nie. A nehovoril som o tom prvýkrát.
Aký bol Bugár predseda?
Dosť autoritatívny.
Aké ste mali voči nemu vy osobne výhrady?
V strane nebola diskusia. Bolo to veľmi jednostranné vedenie. Od apríla tohto roku sa diskusie rozbehli. Každý otvorene hovorí svoj názor.
Odkedy nebola v SMK diskusia?
V podstate odvtedy, ako sme v roku 1998 vstúpili do vládnej koalície. Veľmi málo sa diskutovalo o tom, aký smer by sme mali raziť. Nemali sme žiadny program strany, len volebný, a ten kolektív, čo sa oficiálne nazýval predsedníctvom, bol v podstate len takým orgánom na skrášľovanie demokracie.
Pokúšal sa vás niekto od roku 1998 otvorene vyhodiť z SMK?
Áno.
Kto za tým stál?
Najmä tí, ktorí si mysleli, že prekážam.
Bugár?
On sám sa vyjadril, že ma zo strany vykopne.
Povedali ste, že Bugár bol riadený eštebákom.
Povedal som, že za svoju politickú kariéru môže ďakovať človeku, ktorý z neho urobil predsedu MKDH. On ale nemusel vedieť, že to bol tajný spolupracovník ŠTB.
Prečo ste to potom po rokoch vytiahli na verejnosť? Doteraz vám to neprekážalo?
Nehovoril som o tom prvýkrát, len predtým si to nikto nevšimol. Ja som to aj odpublikoval.
Kedy?
V roku 1999.
Nemáte pocit, že často poviete niečo, za čo sa neskôr musíte ospravedlňovať?
Na skutočnosti to ale nič nezmení. Bugár mal príkaz od toho človeka v roku 1990, keď sme boli zvolení za poslancov do Federálneho zhromaždenia, aby zabránil tomu, že budem predsedom parlamentného klubu našich poslancov. Na vlastné uši som náhodou Bugára počul, ako hovorí cez telefón s tým človekom, že sa mu to nepodarilo, rovnako mu vysvetľoval príčiny.
Bugár povedal, že ste si v parlamente prisadli k vašim poslancom a pýtali ste sa ich, či vedia, že Bugár dal dcéru do slovenskej školy. Ona pritom chodila ešte len do škôlky. Reagoval na to tak, že vám takú strelí, že vyletíte z parlamentu.
To nie je pravda.
Znamená to, že Bugár klamal?
O tom sme nikdy nič nehovorili.
Potvrdil to samotný Bugár.
Nebola to pravda.
Čiže klamal?
Áno.
Trvám na tom, že na sneme v Rimavskej Sobote boli niektorí kúpení
Nedávno ste sa ospravedlnili za snem v Rimavskej Sobote, ktorý ste označili za podplatený. Nepredbieha niekedy váš verbálny prejav myšlienky?
Neospravedlňoval som sa preto, že by som nehovoril pravdu. Ospravedlnil som sa tým, ktorí si myslia, že ich to uráža.
Čiže naďalej trváte na tom, že sa tam podplácalo?
Pozrite - nikdy nehovorím o veciach, o ktorých nie som presvedčený, ktoré som osobne nevyskúšal, alebo čo nie je pravda.
Čiže napriek ospravedlneniu trváte na tom, že sa tam podplácalo?
To som nepovedal. Povedal som, že tam boli nekalé spôsoby. Že niektorí boli kúpení.
Podplatení a kúpení je to isté.
Nie je.
Aký v tom je rozdiel?
Podplatenie je konkrétny skutok, ktorý súvisí s peniazmi. Kúpenie môže byť aj barterový obchod. Proste tam boli nekalé spôsoby, cez ktoré bolo možné ovplyvňovať ľudí.
Neospravedlnili ste sa len preto, že sa vám Zsolt Simon vyhrážal žalobou?
Nie. Ospravedlnil som sa tým ľuďom, ktorí si mysleli, že ich to urazilo.
V Budapešti ste nazvali SNS fašistickou stranou. Trváte na tom?
Nebol som jediný, ktorý mal takýto názor.
Myslíte si to aj dnes?
Pozrite sa - sú veci, ktoré netreba veľakrát opakovať, stačí ich povedať len raz.
Aj inému zbitému by sme poskytli právnu pomoc v miere ako Malinovej
Bolo správne, že sa SMK zamiešala do kauzy Hedvigy Malinovej?
Povedzte mi jeden podobný prípad, ktorý zostal zo strany politikov bez komentára.
Poviem plno iných prípadov, keď bol zbitý alebo rovno zabitý iný príslušník menšiny a mlčali ste.
To nie je pravda.
Mám menovať prípady zbitých Rómov, ktorých ste sa ani raz nezastali?
Je to možné.
Prečo teda Malinová áno?
Predsa je tu nejaký rozdiel, lebo do tohto sa zamiešali aj takí politici, ktorí sa skutočne nemali. Predseda vlády a minister vnútra.
Politici SMK sa začali k tomu vyjadrovať ešte pred ich tlačovkou.
Bol to predseda parlamentného výboru pre ľudské práva.
Moja otázka znie - prečo Hedviga Malinová áno a iní nie. Váš poslanec Gál jej dokonca robil advokáta.
Hedviga Malinová vtedy potrebovala právnu pomoc, a najbližšie bol pán Gál, ktorý je právnikom a poslancom SMK. Tak sme ho požiadali, aby jej pomohol.
Najbližším právnikom jej bol práve Gál?
A nie? Dokonca aj zemepisne je k nej pomerne blízko.
Prečo potom tak rýchlo odskočil?
Lebo sme ho upozornili, že predsa by nebolo dobré, ak by to robil.
Mám tomu rozumieť tak, že keby sa na SMK obrátil iný zbitý príslušník menšiny, tiež mu dáte právnika?
Tak do tej miery ako jej, asi áno. Ale nie vo väčšej.
Čiže nevnímate ako chybu vyjadrenia SMK k tomuto prípadu?
Možno to nebolo správne, ale nebolo to základnou chybou.
Ako celý ten prípad vnímate?
Nie je to pre mňa celkom jasné, mám len také nepríjemné pocity, že to nebola obyčajná bitka.
Sú to len pocity, alebo ste o tom presvedčený?
Pozrite sa - v tomto prípade nie je veľký rozdiel medzi pocitmi a presvedčením. Dokázať to samozrejme nemôžem, lebo nemám ako. Mám ale taký pocit, že toto nemôžem považovať za obyčajnú bitku zo strany skinheadov a dokonca by som povedal, že to bolo zrejme aj naplánované. Je skoro nemysliteľné, že to bolo bez svedkov, že sa stratilo to auto s maďarskou poznávacou značkou. Máme predsa vedomosti o tom, že niektoré služobné autá niektorých orgánov môžu mať hocijaké značky.
Takže trváte na tom, že si nevyberáte iba hrozienka, ktoré sa vám hodia do politickej agendy?
Ja si myslím, že toto je špeciálny prípad.
V čom? Keďže to určite nebola prvá zbitá Maďarka.
Nejde o to, že skinheadi zbili Maďarku alebo Maďara, lebo to sa stalo viackrát. Ale vždy sa to nejakým spôsobom vyriešilo a nikdy sa do toho nezaplietla politika.
Na Slovensku sa do toho ako prví začali pliesť maďarskí politici.
Ale pochopte, že keby to bola len obyčajná bitka, tak buď sa nájde páchateľ alebo sa dôkladne vyšetruje a potom s poľutovaním zahlásia, že...
Ešte raz - SMK sa do toho zamotala ešte predtým, ako Fico, Kaliňák a Packa predostreli svoje zistenia. Vytýkate tomu prípadu spolitizovanosť, ale ako prví ste to urobili vy.
Ale neprekročili sme tú hranicu únosnosti, ktorú prekročil premiér a minister vnútra.
Video: Miklós Duray o kauze Hedviga Malinová
Otvoríme Benešove dekréty, lebo to žiadajú naši členovia
Chystáte sa ešte otvárať Benešove dekréty?
Áno. Asi budeme musieť navrhovať nejaké riešenie.
Máte už jasno v tom, aké?
Konkrétne nie.
Podporuje vás v tom najvyššie vedenie SMK, teda aj Pál Csáky?
Je to požiadavka našich členov.
Máte podporu Pála Csákyho?
Hovorím, že je to požiadavka našich členov.
Na to, aby ste mohli niečo presadzovať, potrebujete aj krytie zvrchu.
Ja myslím, že ak je to požiadavka zdola, vedenie strany nemôže povedať nie.
Kedy sa chystáte odísť z politiky?
Ten čas sa blíži.
Je toto vaše posledné obdobie?
Ešte neviem. Koniec je však určite bližšie ako začiatok. (smiech)
Pozn.: Rozhovor bol autorizovaný, Miklós Duray mierne doplnil niektoré myšlienky bez zmeny pôvodného zmyslu odpovedí.
Predchádzajúce rozhovory si môžte prečítať tu.
Na SME.sk pripravujeme:
FEDOR FLAŠÍK, podnikateľ
TOMÁŠ HULÍK, prírodovedec, filmár a bobrológ
OĽGA FELDEKOVÁ, prozaička a humoristka
MATÚŠ VALLO, architekt a basgitarista skupiny PARA
ĽUDOVÍT KANÍK, bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny
BORIS FILAN - textár, spisovateľ a cestovateľ
Poznáte vo svojom okolí zaujímavých ľudí, ktorí nie sú mediálne známi? Poznáte skutočné osobnosti? Ak áno, zašlite nám svoje tipy mailom na adresu karol.sudor@smeonline.sk a pomôžte nám zviditeľniť tých, ktorí si to zaslúžia.
