BRATISLAVA. Nový šéf Slovenskej advokátskej komory Ondrej Mularčík v rozhovore pre SME minulý týždeň zatajil, že chcel pracovať pre komunistickú rozviedku.
„Moja žiadosť nie je motivovaná ničím iným, ako úprimným úmyslom a snahou slúžiť ako pracovník československej rozviedky,“ napísal Ondrej Mularčík v apríli 1989 I. správe ZNB v Prahe.
Žiadosť je súčasťou jeho personálneho spisu, ktorý denníku SME včera sprístupnil Ústav pamäti národa (ÚPN). Spis si prišiel vyzdvihnúť aj zástupca advokátskej komory.
Žiadosť dnes považuje za nepodstatnú
Mularčík nepopiera, že dokument je autentický. „Tú žiadosť však považujem za absolútne nepodstatnú. Trvám na tom, že som ani sekundu nepôsobil ako príslušník ŠtB.“
Po tom, čo sa minulý týždeň Mularčíkove meno objavilo v zozname príslušníkov ŠtB, advokát pripustil, že mohol podpísať dokument, z ktorého vyplývala práca pre ŠtB.
„Nastúpil som na dvojročnú školu v Prahe, ktorá pripravovala pre federálne ministerstvo zahraničných vecí ľudí, ktorí mali pracovať v diplomatických službách,“ tvrdil Mularčík.
Škola pre rozviedčíkov
V skutočnosti však škola vychovávala budúcich pracovníkov československej rozviedky. Mularčík tam nastúpil 1. októbra 1987, po piatich mesiacoch však zo školy odišiel. „Myslel som si, že po dvoch rokoch budem pracovať na federálnom ministerstve - s možnosťou pôsobenia v diplomatických službách. Keď som zistil, aké je jej smerovanie, odišiel som.“
Šéf archívu bezpečnostných zložiek českého ministerstva vnútra Pavel Žáček, ktorý spolupracuje aj s ÚPN, však tvrdí, že smerovanie školy muselo v osemdesiatych rokoch byť každému jasné vopred.
„Išlo o odbornú školu, na ktorej sa učili návyky rozviedčika, jeho práce, kontrasledovania a ďalších vecí, ktoré potrebovali pre prácu v zahraničí. I. správa bol len krycí názov pre Hlavnú správu rozviedky. “
Slabá angličtina
Mularčík zdôvodnil odchod zo školy neuspokojivými výsledkami z anglického jazyka. „Po zvážení všetkých okolností a odporúčania jazykovej katedry a vedenia školy žiadam o ukončenie služobného pomeru príslušníka ZNB,“ napísal Mularčík vo februári 1988.
Dnes hovorí, že to bola jedna z ciest, ako sa vyhnúť práci pre ŠtB. „Môj triedny profesor, ak ho tak môžem nazvať, mi odporúčal, že ak chcem odtiaľ odísť, mám poľaviť v štúdiu a tváriť sa, že to nezvládam.“
Žáček však hovorí, že to mohlo znamenať aj to, „že na školu nemal, takže mu odporučili, aby odtiaľ odišiel“.
Napriek tomu Mularčík v lete 1988 kontaktoval pracovníkov ŠtB z Bratislavy aj Prahy s tým, že by to chcel na škole ešte raz skúsiť.
„Bolo mi povedané, že návrat by bol možný len za predpokladu dobrých jazykových vedomostí. Preto som sa začal ako samouk venovať angličtine,“ napísal Mularčík v apríli 1989 na I. správu ZNB.
Spis získala aj advokátska komora. Vyjadrí sa, až keď si ho preštuduje.
