BRATISLAVA. Na konci marca bolo v hmotnej núdzi 403 875 obyvateľov Slovenska. Oproti koncu marca 2005 to je približne o 13 700 osôb viac, hoci v evidencii úradov práce za ten čas ubudlo takmer 98-tisíc nezamestnaných - ľudí schopných okamžite nastúpiť do zamestnania.

Zmeny v zákonoch

Prečo osôb v hmotnej núdzi neubúda, respektíve pribúda, keď nezamestnanosť klesá? Súvisí to aj so zmenami v záko­noch, vysvetľuje hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Danica Lehocká. Len od minulého septembra do decembra v systéme pomoci v hmotnej núdzi pribudlo vyše 55-tisíc osôb.

Od 1. augusta platí, že ak starobný dôchodca alebo najmenej 62-ročný človek poberajúci iný dôchodok je v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie mu patrí aj vtedy, ak nie je vlastníkom alebo nájomcom príslušného príbytku a neuhrádza náklady spojené s bývaním. Ľuďom s najnižšími dôchodkami to má garantovať minimálny príjem.

Zmenu priniesla novela zákona o sociálnom poistení z apríla minulého roku. Návrh vtedy podporili všetky parlamentné strany.

Dôležité je, či je dôchodok taký nízky, že jeho poberateľovi môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k nej. Ak áno, Sociálna poisťovňa to musí oznámiť príslušnému úradu práce a ten začne konanie o pomoci v hmotnej núdzi, ak sa predbežným šetrením zistilo, že je na to dôvod.

Rimavská Sobota a Revúca

Luboš Vagač z mimovládneho Centra pre hospodársky rozvoj upozorňuje aj na to, že sa nezamestnali všetci ľudia, o ktorých sa počet evidovaných nezamestnaných znížil. Prinajmenšom tisícky ľudí, ak nie desaťtisíce, úrady práce vyradili „pre nespoluprácu“. „Časť z nich sa mohla ocitnúť v sociálnej sieti,“ myslí si.

Iní majú slabo platené zamestnanie, alebo príležitostnú prácu, a príjem ich domácnosti je nižší ako jej zodpovedajúce životné minimum, čo predstavuje hmotnú núdzu. Napríklad v prípade štvorčlennej rodiny je životné minimum 13–tisíc korún. Ak teda otec dvoch nezaopatrených detí zarába 9-tisíc korún mesačne a jeho žena je „na materskej“, tak sú v hmotnej núdzi, vysvetľuje Vagač.

Najviac obyvateľov v hmotnej núdzi je v okresoch Rimavská Sobota a Revúca, kde sa to týka viac ako pätiny populácie. Vyše 15 percent je v okresoch Trebišov, Kežmarok, Rožňava, Veľký Krtíš, Sabinov, Sobrance, Gelnica a Levoča. Najmenej obyvateľov v hmotnej núdzi, nanajvýš 1,1 percenta, mali bratislavské okresy IV, V a III.

Kraje podľa % obyvateľstva v hmotnej núdzi

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny