BRATISLAVA. Terajší dôchodkový systém stojí po necelých troch rokov od jeho spustenia pred prvou vážnou zmenou. Vláda však nechystá len zásahy do druhého piliera, teda povinného sporenia na dôchodok. Ten pred voľbami ešte v opozícii kritizovala teraz najväčšia vládna strana Smer.
Na podnet ministerky práce Viery Tomanovej (Smer) sa pripravujú aj zmeny v priebežnom financovaní dôchodkov, čiže v hospodárení Sociálnej poisťovne. Tomanovej analýzu oboch povinných pilierov dôchodkového systému dnes prerokuje vláda.
Ministerstvo práce v analýze ráta s tým, že by sa dôchodky valorizovali len podľa inflácie. Dnes sa upravujú v rovnakej miere podľa rastu miezd a inflácie. Podľa niektorých ekonómov to zaisťuje, aby sa príliš neprehlbovali rozdiely medzi penzistami a pracujúcimi. „V tomto smere nie je pre mňa veľmi pochopiteľné, keď vláda tvrdí, že rozdiely by sa mali vyrovnávať, a na druhej strane ministerstvo navrhuje takéto opatrenie,“ povedal hlavný analytik UniCredit Bank Viliam Pätoprstý.
Odvody sa môžu zvýšiť
Rezort uvažuje aj o tom, že by sa zjednotil maximálny vymeriavací základ pre odvody do Sociálnej poisťovne. Dnes je to v prípade nemocenského a garančného poistenia 1,5–násobok priemernej mzdy a pri ostatných odvodoch do poisťovne vo výške trojnásobku priemernej mzdy. Rezort navrhuje jeho zjednotenie na úrovni 2,75–násobku alebo 3–násobku priemernej mesačnej mzdy. Podľa Martina Chrena z Nadácie F. A. Hayeka to povedie k zvýšeniu odvodového zaťaženia pre niektorých pracujúcich. Vláda by ho naopak mala znižovať.
Ministerstvo počíta aj s tým, že by sa vybraným skupinám občanov znížili dôchodky. Navrhuje napríklad predĺžiť obdobie dôchodkového poistenia pre vznik nároku na dôchodok z terajších 10 na 15 rokov. Ľudí chce na druhej strane motivovať dlhšie pracovať tým, že ak nepôjdu do dôchodku hneď, ako im vznikne na to nárok, dôchodok sa im zvýši o 0,7 percenta namiesto terajšieho pol percenta za každých 30 dní dôchodkového poistenia navyše.
Rezort uvažuje aj o sprísnení podmienok pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok.
Dôchodok alebo zárobok
Jedným z opatrení, ktoré rezort pripúšťa, je zavedenie zásady – dôchodok alebo zárobok. Viacerí ekonómovia ho považujú za jedno z najzavážnejších, lebo by sa tým siahlo na peniaze niektorých dôchodcov. „Aj v súlade s odporúčaniami OECD by vláda mala, naopak, zapájať dôchodcov do práce,“ povedal Peter Goliáš z INEKO. Ak by sa bránilo tomu, že by občania súčasne poberali penziu a pracovali a mohli by si vybrať iba jednu možnosť, pre štát by to nemuselo byť výhodné. „Štát by prišiel o dane, ktoré by odvádzali, keby pracovali,“ povedal ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian.
Rezort odporúča v dlhodobom horizonte zvýšiť vek odchodu do dôchodku, s čím terajšia vláda vôbec nepočíta. „Stabilite prvého piliera by výrazne prospelo naviazanie dôchodkového veku na dĺžku života. Ak budeme na Slovensku žiť dlhšie, mali by sme aj neskôr odchádzať do dôchodku,“ povedal Goliáš.
Ministerstvo práce chce zmeniť aj sporenie na dôchodok v druhom pilieri. Najdôležitejším opatrením by malo byť zníženie odvodu do druhého piliera z 9 na 6 percent. Alternatívnym riešením by malo byť to, aby si poistenci štátu, teda matky na materskej dovolenke a ľudia starajúci sa o dlhodobo choré dieťa alebo príbuzného, sporili na dôchodok len v Sociálnej poisťovni.
Rezort chce zároveň umožniť sporiteľom nad 40 rokov zo systému vystúpiť. Študenti po skončení školy by sa v presne stanovenom čase mohli zasa rozhodnúť, že do druhého piliera nevstúpia.
Ekonómovia odporúčajú pozrieť sa skôr na to, či zásluhovosť v prvom pilieri je nevyhnutná. „ Tam by som skôr videl cestu než v znižovaní odvodov do druhého piliera či prehodnocovaní valorizácie dôchodkov,“ povedal Pätoprstý.
Čo sa píše v oficiálnych dokumentoch
„Zavedenie druhého piliera síce znížilo príjmy (okamžite aj v budúcnosti), ale zároveň v budúcnosti znížilo verejné výdavky na starobné dôchodky. Inak povedané, keby nebol II. pilier zavedený, v roku 2050 by sa museli verejné financie vyrovnať s vyšším deficitom nie o 9,3 percenta, ale až o 11,7 percenta HDP.“
Konvergenčný program vlády, december 2006
„Hlavným krokom na udržanie dlhodobej finančnej stability povinného dôchodkového systému bolo vytvorenie jeho kapitalizačného komponentu. Bez jeho zavedenia by bilancia systému vykazovala v dlhodobom horizonte výrazné deficity, ktorých akumulácia by sa v budúcnosti stala výrazným ekonomickým bremenom s rozsiahlymi negatívnymi dopadmi na celkový ekonomický rast. Zavedením prvku kapitalizácie totiž v budúcnosti dôjde k zníženiu tlakov na výdavkovú stranu priebežne financovaného systému, v ktorom budú účastníkom kombinovaného dôchodkového systému vznikať nižšie dôchodkové nároky.“
Analýza ministerstva práce, apríl 2007
