Koučing (coaching) má svoju históriu i pôvod. Samotné, pôvodom anglické slovo "coach" asociovalo najmä spätosť s prostredím športu. V niektorých prekladových slovníkoch sa dá nájsť pojem tréner, ale i súkromný učiteľ, vychovávateľ, či inštruktor. A tak pojem "to coach" môže znamenať trénovať, ale

i neustále sa pripravovať, vzdelávať či viesť zverencov.

Rozdiely vo výslovnosti samotného slova (pôvodom anglického) sa rôznia i geograficky. Či v našich podmienkach má znieť ako "kouč" alebo "kauč" sa viedli diskusie najmä pod vplyvom sledovania športových vysielaní zo zámorských, či svetových ľadových plôch a fonetický výsledok ovplyvnilo i americké, kanadské, či britské, prípadne európske vyslovenie slova - aj napríklad žuvačka v ústach vyslovujúceho. V strednej Európe, a najmä nemecky hovoriacich krajinách sa stretávame s čisto vysloveným pojmom, ktorý

v slovenskom, ale i českom preklade znie foneticky "kouč".

U nás, často v kontexte nesprávne používané slovo "couch" sa

v angličtine i nemčine vyslovuje práve ako "kauč" a znamená skutočne to, čo poznáme ako gauč, pohovku, diván. A tak veta "idem na kaučing" môže byť pochopená aj inak, než bola pôvodne myslená. Myslím, že dnes sa už pomaly v našom regióne udomácňuje a používa pojem "koučing".

Koučing a koučing

nie je to isté

Cieľom koučovania z pohľadu manažéra je v zásade náhrada neefektívneho a neželaného spôsobu správania vhodnou formou. A tým sa proces koučovania prirodzene radí i k metódam pedagogickým. Alebo inak povedané - využíva prostriedky pedagogiky, psychológie, ale i so-ciológie. Posledne menované možno najmä v prípade takzvaného skupinového koučingu (napríklad sociometria).

V prípade individuálneho koučingu je často práca medzi koučom a koučovaným podobná poradenskému prístupu. Záleží od "školy" alebo prístupu kouča či koučovaného vedie (direktívny prístup) alebo pracuje takzvaným nedirektívnym spôsobom. Dôležité je to, že sa dostanú k cieľu.

Každý kouč prirodzene obhajuje svoj prístup a predáva ho ako najlepší a najefektívnejší zo všetkých. Ak teda hľadáte kouča, platí to isté, čo pri výbere školy pre dieťa, pri výbere lekára alebo psychoterapeuta. Vyskúšajte ho, a ak vám prístup alebo človek nevyhovuje, vymeňte ho.

Koučing je proces dôverný, ale už niekoľko rokov si vyžadujú firmy, ktoré koučov najímajú, aby im referovali, ako sa ich klienti "posúvajú" k želanému cieľu. Niekedy chcú od nich aj informácie o citlivých témach typu mobbing, či harasment na pracovisku. To je dilema i výzva zároveň. Kouč takýmto spôsobom dokáže citlivo reagovať na vnútrofiremnú klímu a naznačiť, kde treba niečo zlepšiť, alebo riešiť.

Koučujúci manažéri stále

po ruke

Rovnako zaujímavý je aj posun v ďalšej oblasti: koučovia môžu byť externí (nie sú zamestnancami firmy) aj interní" (pôsobia vo vnútri firmy). Mnoho firiem uvádza, že interné koučovanie sa pre nich stáva veľmi zaujímavou záležitosťou.

I to však má svoje úskalia i výhody: na jednej strane môže kouč stratiť nadhľad nezávislého, na druhej strane je interný kouč pre firmu nesporne finančne výhodnejší, pozná jej kultúru, má s ľuďmi vybudovaný vzťah dôvery.

V niektorých firmách trénujú manažérov, aby z nich mali koučov. Treba však upozorniť, že manažér môže byť výborným mentorom, či tútorom (ktorý používa napríklad aj prostriedky koučingu), nemal by však byť "tlačený" do toho, aby bol za každú cenu "koučom". Najmä

v prípade obľúbených výcvikov v "koučovaní nástupcov".

Keď je problém aj Kohútik jarabý

Kouč je predovšetkým človek, ktorý je profesionál v práci

s ľuďmi - napríklad: pedagóg, andragóg, sociálny pracovník, ošetrovateľ, psychológ, sociológ, právnik, lekár. V praxi však často koučujú i ľudia so vzdelaním manažérov, či technici s pedagogickými sklonmi. Ale kto

z vás by sa dal napríklad dlhodobo ošetrovať človekom, ktorý nie je zdravotník? Hudbu by nás možno mohol učiť človek, ktorý vie výborne hrať na nástroj - ale naučil by nás, ak by nemal ani štipku pedagogického cítenia? Som skeptický. Možno by sa zaplatené hodiny zmenili na koncerty môjho učiteľa a ja by som skončil rovnako neschopný zahrať čo i len jednoduchú skladbičku. Síce obohatený o hudobný zážitok, ale bez zručnosti, za ktorú som zaplatil.

Na to, aby sa stanovený cieľ nezmenil v "sólozážitok kouča" slúži v odbornej obci supervízia. Ak chce mať firma profesionálnych koučov bude od nich požadovať supervíziu. Zrelý kouč nečaká na výzvu, ale supervízií sa podrobuje automaticky. Súvisí to trošku aj so snahou firiem zavádzať hodnotenie účinnosti koučovania.

Pretože mám v tejto oblasti určité skúsenosti z oboch strán (desať rokov som bol odberateľom i poskytovateľom externého koučingu) môžem povedať, že je to oprávnená požiadavka.

Ak sa vrátim k hudbe - tiež by som sa čudoval, keby moje dieťa po roku slušne zaplatených súkromných hodín hry na klavír nezvládlo zahrať "Kohútik jarabý", a učiteľ by mi tvrdil, že "síce nevie nič hrať, ale s obľubou počúva koncert Čajkovského pre klavír a orchester a to je vynikajúci úspech". Potom je otázne, či som precenil talent dieťaťa, alebo zvolil nesprávneho učiteľa.

To isté platí pri koučovaní: ak manažérovi poskytnem kouča, buď spolu dosiahnu cieľ, alebo niečo nefunguje. Buď nie je na správnom mieste manažér (tu čakám intervenciu a feedback i od kouča) alebo kouč nie je tou správnou osobou (čakám feedback od manažéra).

Desať rokov je predsa len pridlho

Predstavte si nasledovnú situáciu. Vysoko postavený manažér veľkej firmy sa časom izoloval od ľudí. Výsledkom bol osamelý život bez medziľudských vzťahov. Cieľom koučovania bolo - celkom prirodzene - "nadviazať staré väzby a udržať i väzby nové, vrátane rodinných".

Po 10 rokoch (!) koučovania zverejnil kouč tento prípad na odbornom seminári s dodatkom - "koučovanie nám naďalej dobre funguje". Nuž, ak bolo cieľom kouča (možno nevedomým) udržať si "zákazku", tak to nie je podľa môjho názoru koučing. I keď manažérovi aj koučovi môže byť pravidelné stretávanie príjemné. Úlohou kouča však nie je len vzťah začať; jeho zodpovednosťou je aj v príhodnom čase ho ukončiť. Ak vybuduje u klienta vzťah závislosti na svojej osobe, volá to buď po spomínanej supervízii alebo v horšom prípade po terapii.

Osobnosť kouča

Ideálne je, ak je kouč zároveň človekom s niekoľkoročnou manažérskou skúsenosťou, aj zrelou osobnosťou, ktorá nepotrebuje nikomu nič dokazovať. Nie je súperom, dokáže podporiť, ale i poradiť. Mal by byť nezávislý a strategicky mysliaci so zručnosťou podporiť inovatívne myšlienky manažéra (o dôvod viac mať za sebou riadiace skúsenosti s dávkou zodpovednosti) so širokou sieťou kontaktov a spektrom zručností - aktívne počúvanie, konštruktívna spätná väzba (pochvalná i kritická), kladenie otázok, podpora. Mal by však vedieť aj plánovať, hodnotiť a v prípade nutnosti zvládnuť aj krízovú intervenciu, prípadne odporučiť iného odborníka.

Koučing vnímam ako proces, ktorý má začiatok i koniec, i keď je možné použiť ho i v rámci dlhodobého vzdelávania. Tu však opäť pripomínam, že je nevyhnutné proces i kontrolovať, aby mal zmysel. Koučing skutočne funguje aj ako nástroj na hľadanie optimálnej rovnováhy medzi duševným a fyzickým, medzi pracovným a súkromným životom. Je však i nástrojom na zlepšenie zručností, ktoré potrebuje riadiaci pracovník vo svojej práci a zároveň prostriedkom, ktorý dokáže vylepšiť tímovú spoluprácu, či komunikáciu medzi jednotlivými členmi tímu.

Z histórie českého

a slovenského koučingu

So zavedením koučovania začali už v roku 1994 - tesne po rozdelení republiky - kolegovia v Škode Mladá Boleslav. Ak sú moje informácie správne, išlo najmä v počiatkoch o koučing skupinový. Ja som o cca rok neskôr, ako vtedajší personalista istého švédskeho nábytkového obchodu za podpory investora zavádzal externé koučovanie pre manažérov práve individuálnou formou.

Unikátny a ojedinelý projekt koučovania na pracovisku "Coaching vor Ort" spustil ako vôbec prvý na Slovensku bratislavský Volkswagen v roku 1999 pod personálnym vedením Jaroslava Holečka. Projekt bol, a stále je, unikátnou formou prípravy mladých manažérov do riadiacej pozície a zároveň podporou a súčasťou neustáleho vzdelávania pre všetkých riadiacich pracovníkov.

Za takmer 8 rokov existencie projektu vstúpilo do procesu individuálneho a skupinového koučovania viac, ako 300 manažérov.

Helping Hand

V škandinávskych krajinách úspešne prebiehal už od polovice 90-tych rokov projekt koučovania na pracovisku s názvom "Helping Hand" - Pomocná ruka. Bol to nástroj najmä pre riadiacich pracovníkov, aby sa naučili "koučovať" svojich podriadených.

Dnes by sme možno odporučili skôr termín mentor, či tútor pre nadriadeného a pracovne staršieho kolegu a termín "kouč" práve pre externého kouča. Jedno by však mali mať spoločné - pomocnú ruku. Šťastnejší z nás však majú ruky dve. Pýtate sa: čo s tým? Ako odpoveď dovoľte jeden citát: "Máme dve ruky: jednu, aby sme v nej stisli dlaň tých, s ktorými kráčame, a druhú na to, aby sme zdvihli tých, ktorí padajú."

Kouč podáva ruku skôr, než stihnete padnúť.

Roland Wagner

Foto - archív