„Treba vymeniť škrtiacu klapku, nechajte auto tu, zavoláme vám, keď to bude hotové “ Moment, kde, čo? Za koľko? Prečo? Ako? „ No toto tu hen je škrtiaca klapka, ono to na felíciách odchádza, nebojte sa, už tu takých bolo, zajtra je to urobené – motor pobeží ako nový. Klapka stojí 8600 – ale nebojte sa, do desaťtisíc to bude opravené.“
Slabším povahám sa podlomia kolená, a odchádzajú zo servisu nadávajúc a preklínajúc „staré“ auto a s pevným presvedčením, že to bude posledná investícia a už sa bude len šetriť na nové.
Čo sa však odohráva v servise? Depresívny servisák sa chopí práce. Odmontuje tri skrutky plastového dekla motora, do škrtiacej klapky nastrieka čistič, pretúruje motor a ten pradie. Tri skrutky idú naspäť, auto je opravené.
Ešte však treba urobiť ďalšiu prácu. Ide sa telefonovať spriaznenému predajcovi súčiastok. „Servus Karol, dovez mi škrtiacu klapku.“ „Chceš čínu?“ „Néééé to je pre mňa.“ „Dovez českú za 6000.“
Tak. Klapka by bola. Ešte skočí do skladu, prehrabe sa v starých súčiastkach, nájde starú ošumelú „ukazovaciu“ klapku, ofúkne z nej prach a položí si ju na stôl. Hodina prejde, kamarát dovezie novú klapku, ktorá hneď putuje do kufra servisákovho auta. Hotovo.
Svitlo ránko, do servisu nesie desaťtisíc pánko. „Auto máte hotové, no pozerajte, vymenili sme vám klapku, bola v hroznom stave – aha....“
„Máte šťastie, že sme seriózny servis a máme dobré vzťahy s predajcom originálneho príslušenstva a tú klapku som vám zohnal o dvetisíc lacnejšie. Tu je účet: 6000 klapka, práca 2000, a tesnenie, to vám nezarátam - osemtisíc to bude, nech sa páči, tu je blok.“
Pánko platí, je rád - však oprava mala stáť desaťtisíc. Servisák si dve tisícky skladá do vrecka, nová škrtiaca klapka leží v servisákovom aute (dá sa predať za päťtisíc). Zapaľuje si cigaretu a teší sa. Pánko–obeť, ľahší o osemtisíc, sa teší tiež. Auto mu ide, motor nezhasína, dve tisícky mu zostali, život nie je až taký zlý....
Takže záver. Ak sa vám pokazí auto, zháňajte servis. Nie v Zlatých stránkach. Pekne po známych, obvolajte si ich čo najviac. Najlepšie vám poradia ľudia blízki – rodina alebo najbližší kamaráti. Väčšinou určite máte v rodine človeka, ktorý sa aspoň trochu v autách vyzná. Skonzultujte si stav auta najprv s ním, jednoduchou diagnostikou typu : otázka, odpoveď, zúžite možnosti pokazených vecí a nedôjdete do servisu ako totálni amatéri.
Už v servise si od servisáka nechajte všetko podrobne vysvetliť. Ak sa vám to nezdá, na mieste telefonicky skonzultujte to, čo vám nakvákal, s vaším „poradcom“.
Pýtajte sa a dožadujte podrobností. Cena náhradných dielov je vždy sporná. Kapotu z obchodu na felíciu dokážete kúpiť za dve tisícky, ale aj za štrnásť! Ceny všetkých dielov na takmer všetky autá sa dajú skontrolovať na www.elitecat.cz.
Akonáhle sa k vám v servise začnú správať spôsobom: „Jajajáj“, to auto máte v strááášnom stave, to sa hádam ani opraviť nedá... jááááj“, otočte sa a bežte preč.
Najlepšie je rozprávať sa priamo s tým servisákom, ktorý bude vaše auto opravovať. Keď hovoríte iba s prijímacím technikom, ten vaše pripomienky bude interpretovať servismenovi úplne inak.
Prípad, ktorý som spomínal, je ešte z tých lepších – obeť bola ošklbaná „len“ o osemtisíc a auto jej ako-tak opravili. Šklbe sa aj o viac a auto sa vám môže vrátiť v ešte horšom stave, ako ste ho tam doviezli.
Autor: Jozef Mleczko
