BRATISLAVA. Ministerstvo školstva sa vzdalo niektorých svojich predstáv pri plánovanej zmene vysokoškolského zákona.
Nepočíta už napríklad s tým, že vznik verejných vysokých škôl bude schvaľovať vláda.
V novele sa tiež zrejme neobjaví návrh, aby sa nanovo uznávali tituly z komunistických policajných či vojenských škôl. Minister Ján Mikolaj zo SNS však očakáva, že o tom rozhodne až vláda.
Diskusia sa neočakáva
Mikolaj zatiaľ predložil len zásady novely. V pondelok by sa mal návrh objaviť aj v paragrafovom znení, ktoré dá na pripomienkovanie. Ostrú politickú diskusiu neočakáva. Pre svoje zámery si zatiaľ získal Slovenskú rektorskú konferenciu, ktorej uznal väčšinu návrhov, ale aj Študentskú radu vysokých škôl.
Novela by mala posilniť právomoci rektorov, aj správnych rád škôl. Klub dekanov to neschvaľuje. Jeho predseda Vladimír Kročko pripúšťa, že správna rada môže určiť plat rektorov, ale nesmie podľa neho navrhovať kandidáta, ktorého potom vymenuje prezident.
„Správna rada sa väčšinou stretáva dva razy do roka, vôbec so školou nefunguje. Nevie, čo sa v nej deje.“ Polovicu členov rady pritom navrhuje ministrovi práve rektor.
„Rozhodujúce kompetencie majú mať tí, v ktorých záujme je, aby daná inštitúcia fungovala, a to je senát,“ tvrdí bývalý minister školstva za KDH Martin Fronc.
Fronc hovorí o likvidácii súkromných škôl
Posilnenie právomocí správnych rád považuje za problém, rovnako ako snahu spoplatniť externé štúdium a určiť limit, koľko externých študentov môžu školy prijať. Návrh hovorí, že ich nebudú mať viac ako polovicu, čo má platiť aj pre súkromné školy. Podľa Fronca je to krok k ich likvidácii.
So spoplatnením nesúhlasí ani štátna Slovenská zdravotnícka univerzita. Externe na nej študujú najmä zdravotné sestry, ktoré si vraj nebudú môcť dovoliť naplno platiť štúdium. Univerzita sa preto podľa prorektorky Dany Farkašovej snaží, aby sa na ňu táto časť novely nevzťahovala.
Študentská rada nie je proti
Študentská rada novelu podporuje, hoci by priniesla poplatky.
Neprekáža jej ani to, že školy nebudú mať určený limit, aké vysoké poplatky môžu vyberať. Predseda Jaroslav Juriga očakáva, že v konkurenčnom boji si školy nedovolia ceny nadhodnotiť.
Za riziko Juriga považuje, že by si verejné školy mohli vybrať, či externistov spoplatnia, alebo sa spoľahnú na dotácie. Hrozí podľa neho, že niektoré si vyberú dotácie, a naďalej budú vyberať peniaze od študentov prostredníctvom rôznych nadácií ako doteraz. Mikolaj sa toho neobáva, spolieha sa, že študenti by sa ozvali a pýtali, prečo neplatia škole, ale inej inštitúcii.
Niektorí študenti však majú s rôznymi organizáciami platné zmluvy a museli by platiť aj im, aj škole.
Študenti vraj netúžia po kvalite
BRATISLAVA. Veľmi spokojných so svojím vysokoškolským štúdiom je len 14 percent denných študentov, ukázal najnovší prieskum Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry.
Koncom minulého roka oslovila 20-tisíc študentov, z ktorých jej úplne zodpovedalo otázky 2015.
Predseda agentúry Juraj Barta tvrdí, že medzi vysokoškolákmi nie je veľký dopyt po kvalite. Prieskum ukázal, že len necelá tretina z nich si školu vyberá podľa nej. Dôležitými dôvodmi sú aj blízkosť školy, či priatelia, alebo aj možnosť prijatia bez prijímačiek.
Len asi tretina vysokoškolákov by odporučila svoju školu ďalším študentom. Zhruba rovnaký počet by si svoju školu už druhýkrát nevybral. Potešiteľné podľa Bartu však je, že vyše 80 percent študentov chce zostať pracovať v oblasti, ktorú študuje.
Ak sú študenti spokojní, tak s učiteľmi. Naopak, najmenej im vyhovuje organizácia vyučovania. Prekáža im, že školy zaostávajú v počítačovom vybavení a v prístupe na internet. Problémom sú aj knižnice.
Podľa prieskumu si väčšina študentov počas štúdia privyrába. Takmer tretina sa spolieha na brigády v zahraničí a necelá štvrtina pravidelne pracuje. Priemerný zárobok vysokoškolákov je pritom niečo menej ako 5–tisíc korún. Desatina z nich si však mesačne zarobí vyše 10–tisíc korún.
(vev)
