Ale v televíznych diskusiách býva väčšinou iba jeden moderátor! Táto do neba volajúca nevyváženosť musí byť vyvážená absolútnou bezpohlavnosťou moderátora. Jeho prejav nesmie navodiť ani najmenší náznak názoru.
Nikdy a v ničom. Jeho dokonalý oportunizmus je hodnotený ako profesionalizmus, objektivita, vyváženosť. V skutočnosti tragikomédia.
Ako napríklad v podaní moderátora na TA3, ktorý robil rozhovor s autormi nových kníh o Bratislave v rokoch 1939 - 1945 a zrazu prišla na rad zmienka o Jozefovi Tisovi.
V tom momente nastúpil tik „vyváženosti“ a moderátor povedal: „… postava Tisa, možno pre niekoho veľmi kontroverzná.“
A debata pokračovala v milej, propagačno-vzdelávacej atmosfére ďalej…
Z pohľadu „vyváženosti“ bezchybný výrok. Má dve časti. Ak by protestovala strana A, odkážeme ju na časť výroku - VEĽMI KONTROVERZNÁ.
Ak by protestovala strana B, poukážeme na prvú časť výroku - MOŽNO PRE NIEKOHO.
Ale z pohľadu zdravého rozumu, elementárneho humanizmu a morálky je to presný príklad nášho oportunizmu. Toho oportunizmu, ktorý už tradične bráni verejne pomenovať dobro a zlo. Jasne, bez relativizmu.
A zdá sa, že to (tradične) málokomu prekáža. Hitler, Stalin, Gottwald, Brežnev, Bacílek, Husák, Biľak…sú nespochybniteľným zlom rovnako ako Tiso.
Vražda je smrť, okupácia je nesloboda, komunizmus a fašizmus sú totalita, únos je terorizmus a oportunizmus je bezcharakternosť.
Bodka. Bez vyvažovania.
Autor: Mario Homolka
