Minaret bude ticho, sľubuje imám

Ospalé východoberlínske predmestie Pankow-Heinersdorf zažíva plným dúškom multikulturálny šok.

O pár mesiacov tu bude stáť prvá mešita v bývalej komunistickej časti mesta. Mnohí sa s tým nevedie zmieriť a sú proti tomu, aby za ich humnami vykúkala budova s 12–metrovým minaretom a schádzali sa tu desiatky moslimov.

Moslimská komunita Ahmadíjja kúpila pozemok v Heinersdorfe ešte minulý rok a po dlhých týždňoch bojov s odporcami získala pred Vianocami stavebné povolenie.

Predsudky o islame

Členovia sekty pochádzajú najmä z Pakistanu a hnutie má v Nemecku tridsaťtisíc členov a pätnásť mešít. Tvrdia, že sú relatívne liberálni a odmietajú akékoľvek spájanie s fundamentalizmom.

„Ľudia majú veľmi zlý obraz o islame a spájajú ho s terorizmom. Ale to je neopodstatnené,“ hovorí berlínsky imám Abdul Basit Tarik. Tvrdí, že predsudky majú špeciálne Východoberlínčania, ktorí žili v komunizme a o islame takmer nič nevedia.

Základný kameň mešity položil začiatkom roka a ak sa všetko podarí, do konca roka by mala mešita stáť. Zmestí sa do nej 500 veriacich.

Nechceme mešitu!

Domáci však nechápu, prečo by mešita mala stáť akurát pri ich domoch. Heinersdorf je pokojná časť obrovskej metropoly a vyzerá ako príjemné mestečko. Trojposchodové bytovky, rodinné domy, záhradky, pár obchodov a žiadna veľká doprava. Z okien rozvoniavajú dobre vyklepané vyprážané rezne.

„Miesto na modlitbu, či už je to mešita, kostol alebo synagóga, by nemalo byť v srdci mestečka,“ tvrdí šéf kampane proti stavbe mešity Joachim Swietlik. Pre agentúru Reuters povedal, že hnutie Ahmadíjja je fundamentalistická sekta, ktorá neuznáva demokraciu.

Minaret len ako symbol

Imám sa minulý týždeň opäť stretol s miestnymi a vysvetľoval im, že milión eur na stavbu získali z príspevkov a nemusia sa obávať, že mešita naruší ich okolie. „Mali obavy, že budeme z minaretu päťkrát denne zvolávať na modlitby. Ale to nebudeme robiť. Minaret je iba symbol a my ho nebudeme používať,“ vysvetľuje Tarik.

Mešity nie sú v Nemecku ničím zvláštnym, prvú postavil už v 16. storočí pruský kráľ Frederick William I. pre tureckých vojakov v Postupime.

V Berlíne stojí mešita od roku 1924 a dnes ich je v hlavnom meste tridsať, väčšinou v západných častiach mesta - štvrti Kreuzberg a Neukolln, kde žijú prisťahovalci z Turecka a arabských krajín.

Debata poukazuje na to, že Nemecko má ťažkosti s integráciou vyše trojmiliónovej moslimskej komunity.

Nedávno vyvolala rozruch Mozartova opera Idomeneo, kde v záverečnej scéne odťali hlavu prorokovi Mohamedovi. Berlínska opera ju pre bezpečnostné obavy chcela stiahnuť z programu, čo vyvolalo ostrú kritiku umelcov i politikov. Nakoniec operu uviedli.