iem Fedra, Eureka a mnohých ďalších. Grafický dizajnér, typograf a pedagóg PETER BIĽAK (1973) sa výrazne podpísal na novom dizajne denníka SME.

Prečo ste sa rozhodli podieľať práve na redizajne SME?

„Už vyše desať rokov žijem v zahraničí a drvivú väčšinu práce mám tam. Napriek tomu sa zaujímam o dianie na Slovensku a jedným zo zdrojov informácií je pre mňa práve denník SME. Preto je príjemné byť zapletený do projektu, v ktorom nie som len dizajnér, ale aj čitateľ."

Čím je zákazka pre noviny špecifická oproti inej práci grafického dizajnéra?

„Zatiaľ som pracoval na novinách len nepriamo. Pri nedávnom redizajne novín The Phoenix, ktoré vychádzajú v amerických mestách Boston, Providence a Portland, použili niektoré moje písma."

Prečo je redizajn novín pre grafika zaujímavý?

„Nedávno som vytvoril známky pre holandskú poštu, ktoré vyšli v náklade 100 miliónov kusov a už boli trikrát dotláčané alebo som pracoval na písmach pre slovníky britského vydavateľstva Collins, ktoré produkuje okolo 200 titulov ročne. To nie sú typické projekty vyhrávajúce dizajnérske ocenenia, ale majú obrovský dosah na povedomie svojich užívateľov. Z rovnakého dôvodu ma zaujíma aj dizajn novín."

Pre novú grafickú podobu SME ste vymysleli špeciálny nový font Greta. Bola to vlastná iniciatíva alebo vec objednávky?

„Na predchádzajúcich fontoch som sa naučil množstvo vecí a zistil rozdielnosť medzi použitím písma v knihách, na obrazovke alebo v novinách. Zaujalo ma aj to, do akej miery samotný jazyk ovplyvňuje výraz typografie. Dalo by sa dokonca povedať, že písmo použité povedzme v angličtine a slovenčine funguje úplne inak."

Prečo?

„Je na to, samozrejme, veľa dôvodov. Ak si zoberieme ukážku novinového textu, tak až 18 percent písmen v slovenčine používa akcenty. To je unikát, neporovnateľný s angličtinou, ktorá nepoužíva takmer žiadne akcentované znaky. Odkiaľ pochádzajú dostupné novinové fonty? Z Anglicka alebo USA. To vysvetľuje, prečo je otázka diakritiky v typografi i dosť ignorovaná. Akcenty sú buď nesprávne navrhnuté alebo zmenšené tak, že sú skoro nefunkčné."

Toto sa stalo aj v prípade nového dizajnu pre SME. Písma, ktoré boli pôvodne navrhnuté na použitie, skvele fungovali v angličtine, no keď sa nahradili slovenčinou, vznikli viaceré problémy.

„Novinová sadzba má veľa odlišností oproti normálnej knižnej sadzbe. V texte sa vyskytuje veľa čísiel a skratiek, čo môže narúšať plynulosť čítania. Greta, písmo, ktoré vzniklo pre tento projekt, sa zameriava na všetky problematické body. Museli sme upraviť jeho proporcie tak, aby sme dosiahli harmonickú sadzbu textu, ktorý je typický pre noviny."

Myslíte si, že dizajn je pre noviny rovnako dôležitým prvkom ako obsah?

„Samozrejme, obsah a forma sú vždy nerozlučne spojené. A nie sú v rovnováhe, finálny efekt nie je optimálny. Existujú prípady, keď zlepšený dizajn novín spôsobí zlepšenie čitateľnosti správ, čo sa premietne aj do zvýšeného obratu novín. No sú to dosť komplikované záležitosti, ktoré sa dosť ťažko merajú, keďže noviny sa neustále menia. Ale vždy je želateľné, aby kvalita správ bola odzrkadlená aj v kvalite ich prezentácie."

Založili ste časopis Dot Dot Dot, vydali dve knihy Nečitateľnosť (1995) a Transparentnosť (1997), pravidelne píšete texty a články. Máte pocit, že aj v ére vizuality treba ľuďom dizajn vysvetľovať?

„Dot Dot Dot nevysvetľuje, ako dizajn funguje. Skôr sa snaží nájsť paralely medzi rôznymi oblasťami umenia a inšpirovať tak čitateľov. Ale je pravda, že ako dizajnér strávim väčšinu času vysvetľovaním alebo ešte skôr odhadovaním reakcií ľudí na moju prácu. Každé kreatívne zamestnanie má v sebe isté riziko. Vytvárame niečo, čo predtým neexistovalo, a preto sú reakcie publika nejasné."

Čiže sa nepokladáte za teoretika grafického dizajnu?

„Skôr by som hovoril o kombinácii kreatívnej štúdiovej a dobrej akademickej práce - učenia, publikačnej činnosti. Dobrý dizajn v konečnom dôsledku nepotrebuje vysvetlenia, no kým sa človek ku konečnému výsledku dopracuje, je potrebné zamýšľať sa nad prácou. Dizajn, na rozdiel od iných disciplín ako fotografia, voľné umenie, film, hudba, nemá paralelnú teoretickú disciplínu, ktorá by ho nezávisle posudzovala a dokázala upozorňovať na originalitu. Preto musí na seba túto funkciu brať sám dizajnér. Má tak možnosť vyjadriť zámery svojej práce."