ako viedol vojnu s hnutím Hizballáh, ustanovil špeciálnu komisiu na vyšetrenie toho, prečo sa to stalo.
Na otázku, či ho prekvapilo, že jeho podriadení nerešpektovali jeho príkazy, odpovedal: „Neviem, či je to prekvapujúce. Skôr ma to sklamalo.“ Podľa denníka Haarec Haluc spustil vyšetrovanie po tom, čo sa od jeho novinárov dozvedel, aký bol skutočný rozsah používania trieštivých bômb v Libanone.
Haarec zverejnil výpoveď nemenovaného dôstojníka, podľa ktorého na vystreľovanie trieštivej munície používala armáda delá. Tie sú menej presné a terč často minú až o jeden kilometer. Preto často zasahovali civilov. Dôstojník tiež naznačil, že jeho nadriadení si prioritne vyberali k civilistom menej citlivé postupy. Včera večer však iný dôstojník v televízii tvrdil, že všetky ciele trieštivých bômb v problémových oblastiach schvaľoval generálny štáb. Ten vedel aj to, že budú ostreľovať husto osídlené oblasti.
Trieštivé bomby obsahujú množstvo menších bômb, ktoré sa po výbuchu rozletia do okolia. Izrael za ich používanie kritizovali ľudsko-právne organizácie. Mnohé z nich nevybuchli okamžite a aj mesiace po vojne zabíjajú v Libanone. Podľa časti expertov aj OSN by táto munícia mala byť zakázaná, lebo mimoriadne ohrozuje civilistov. Navyše je zákerná, lebo často vyzerá ako hračka a priťahuje pozornosť detí.
Po vojne v Libanone zostali na poliach, v korunách stromov a v ruinách desaťtisíce nevybuchnutých trieštivých bômb. Sú rozmiestnené v 800 lokalitách, často v blízkosti obývaných oblastí.
Izrael tvrdí, že ich používal len proti Hizballáhu a v súlade s medzinárodným právom. Problémom však je, že Hizballáh je infiltrovaný medzi civilné obyvateľstvo, a to hlavne v južnom Libanone, kde sa odohrávali najväčšie boje medzi hnutím a Izraelčanmi.
Halucova komisia je ďalšou z mnohých, ktoré vyšetrujú okolnosti a vedenie vojny. Jej správa by mohla odporučiť aj spustenie vojenských procesov proti dôstojníkom, čo neposlúchli príkazy. Izraelčania, ktorí si armádu v zásade veľmi vážia, sa pýtajú, ako je možné, že v nej nevládne disciplína a autorita nadriadených.
Špekuluje sa aj o tom, že generál Haluc sa z obáv o svoje vlastné kreslo snaží preniesť zodpovednosť za zlyhania vo vojne na svojich podriadených. V každom prípade je aj toto vyšetrovanie dôkazom hlbokej krízy izraelskej armády, o ktorej hovoria komentátori aj viacerí politici. Tá sa podľa nich podpísala aj pod problémy armády v Libanone.
Izrael nevie, ako sa účinne brániť raketám
Izraelský premiér Ehud Olmert zakázal ministrovi obrany Amirovi Perecovi stretnutie so šéfom palestínskej samosprávy Mahmudom Abbásom. Pobúrilo ho aj to, že Perec v nedeľu s Abbásom hovoril telefonicky a žiadal ho, aby urobil niečo pre zastavenie ostreľovania Izraela raketami Kassam.
Olmertovi ľudia označili Perecovo počínanie za „nezmyselné a bezvýsledné“. Podľa nich by sa politika komunikácie s Palestínčanmi mala robiť jednotne. Olmert tiež nechce, aby sa s Abbásom stretol niekto pred ním.
Perecovo konanie je podľa izraelských médií výsledkom zúfalstva, do ktorého sa minister dostal. Je obyvateľom mesta Sderot, najviac ostreľovaného raketami Kassam. Minulý týždeň sa rozplakal, keď v meste raketa ťažko zranila jeho osobného strážcu.
Navyše, zdá sa, že doterajšia taktika izraelskej armády v boji proti skupinám, ktoré na Izrael odpaľujú rakety, je neúčinná. Cieleným útokom na militantov bráni obyvateľstvo, ktoré okolo nich vytvára živé štíty.
(mik)
Autor: Tel Aviv
