Radislav Matuštík (18. 4. 1929 - 17. 8. 2006) v posledných rokoch chorľavel, nemohol sa naplno zúčastňovať na udalostiach výtvarnej scény, priatelia si netrúfali vyrušovať ho príliš často: žil pomerne osamelo.
Jeho osud – tak ako väčšina osudov osobností, ktoré sa venovali problematike 20. storočia a súčasnosti – rezonoval s politickými pomermi. Ideológia formovala kultúru a päťdesiate roky, v ktorých začal publikovať, mali presne stanovené limity dovoleného. Nebolo ich možné prekročiť, ak autor nemienil mlčať.
Jasnozrivosť, intelekt a rozhľadenosť Radislava Matuštíka sa naplno prejavili počas liberálnych šesťdesiatych rokov. Je autorom dodnes neprekonanej monografie Ľudovíta Fullu, panoramatických prehľadov Moderné slovenské maliarstvo a Nové slovenské výtvarné umenie. Pritakal výtvarnej moderne a neoavantgarde.
V prvej z publikácií sa venoval už známym autorom, v druhej obhájil svoju jedinečnú teóriu „nástupov“ dvoch vĺn vtedy mladej generácie, Galandovcov a Konfrontácií. Vážil si najmä tvorbu klasikov povojnového výtvarného života – Ernestovi Zmetákovi venoval dva katalógy a Vincentovi Hložníkovi dokonca dve knihy.
Koncom 60. rokov ho očarilo duchampovské prepojenie umenia so životom. Intenzívne sa začal venovať akčným a konceptuálnym autorom (publikácia Terén z roku 2000 mapuje ich aktivity). Sám ako jeden z nich v osemdesiatych rokov aktívne tvoril .
To už dávno musel opustiť Katedru dejín umenia na FF UK, po odsúdení konsolidačným zjazdom Zväzu slovenských výtvarných umelcov v roku 1972.
Dvadsať rokov pracoval v ústraní, popritom sa venoval autorom neoficiálnej výtvarnej scény. Publikácia o ich tvorbe (... predtým: 1964 – 1971) kolovala dlho ako samizdat. V roku 1989 bol kurátorom utajenej výstavy Suterén.
Porevolučné obdobie ho rehabilitovalo, na čas sa vrátil na Katedru dejín výtvarného umenia FF UK, publikoval, pripravoval výstavy. Výrazne sa angažoval v Považskej galérii umenia, kde pripravil významné panoramatické výstavy Sen o múzeu a Umenie 90. rokov.
Škoda, že bratislavské galérie sa naňho obracali len sporadicky. Medzi jeho posledné texty patrí monografia o Andrejovi Barčíkovi. Napriek nalomenému zdraviu do poslednej chvíle pracoval: pripravoval ďalšiu, o sochárovi Jánovi Máthé.
Radislav Matuštík bol vyhranená osobnosť, nesmierne pracovitý a presný. S tým súvisela jeho kritickosť, bol náročný na seba i na druhých, so zriedkavou kombináciou vytríbeného výtvarného vkusu a talentu písať.
Na scéne nášho súčasného výtvarného diania a reflexie bude výrazne chýbať.
Autor: Zuzana Bartošová (Autorka je historička umenia)
