BRATISLAVA - Čím je krajina ekonomicky vyspelejšia, tým viac domáce firmy investujú v zahraničí. Rozbehnutá slovenská ekonomika zatiaľ v tomto ukazovateli zaostáva.

Oveľa lepšie sú na tom napríklad Česi alebo Poliaci, ktorí expandujú viac. Zatiaľ čo slovenské podniky v prvých deviatich mesiacoch minulého roka investovali do podnikania v zahraničí len necelých štyristo miliónov korún, firmy pôsobiace v Čechách takmer štvornásobne viac. Poliaci vlaňajšie dáta ešte nezverejnili, v roku 2004 však investovali mimo vlastnej krajiny vyše 70 miliárd korún. Vyplýva to z údajov národných centrálnych bánk.

Prečo zaostávame? Pretože problémy Slovenska majú ekonomické aj politické korene. "Netransparentná politika vlád Vladimíra Mečiara odsunula Slovensko na okraj záujmu zahraničných investorov," hovorí hlavný ekonóm Poštovej banky Miroslav Šmál. Na Slovensko v tom období prakticky neprichádzali investície z iných krajín. Ekonomika bola podkapitalizovaná a domáce firmy nemali peniaze ani na to, aby investovali doma, nieto ešte v zahraničí.

Dnes sa však investičný apetít slovenských podnikov zvyšuje. Tradičnými "vývozcami" kapitálu sú napríklad Slovenský plynárenský priemysel, Slovnaft, Matador či Nafta Gbely. Väčšinou investujú v Čechách, na Ukrajine a v štátoch bývalej Juhoslávie. Najväčší investori však zväčša majú zahraničných vlastníkov.

Špekulanti v privatizácii

Investície ovplyvnila aj privatizácia z polovice 90. rokov, ktorou sa Mečiarove vlády pokúšali vytvoriť domácu kapitálotvornú vrstvu. "Podniky získali vtedy za podhodnotené ceny skupiny manažérov pod zástavou národných záujmov, hoci ich reálnym cieľom bol už vtedy predaj nadobudnutého podielu za vyššiu cenu zahraničným záujemcom," konštatuje ekonóm ING DSS Pavol Ondriska.

Ďalším z dôvodov, prečo zaostávame, je malosť slovenskej ekonomiky. "Pri malom rozsahu slovenského trhu je veľmi ťažko generovať prostriedky, ktoré by stačili na investície do zahraničia," doplnil Ondriska. Naopak, slovenské podniky sú veľmi ľahkým sústom pre zahraničných záujemcov. Aj preto zahraničné investície na Slovensku niekoľkonásobne prevyšujú slovenské investície v zahraničí.

Investície ovplyvňuje tiež ekonomická vyspelosť. "Krajiny s najväčším prílevom, ale aj odlevom kapitálu sú najrozvinutejšie ekonomiky sveta," povedal Šmál. V týchto krajinách sa kapitál tvorí, zhodnocuje a vyváža do zahraničia. "Sú to ekonomiky so vzdelanou a mobilnou pracovnou silou, rozvinutou infraštruktúrou, dobrým prístupom ku kapitálu, rozvinutým finančným trhom, nenáročnou administratívou na vedenie firmy a dobrou vymožiteľnosťou práva." K týmto krajinám patrí napríklad USA, Nemecko, Francúzsko, Írsko, Fínsko či Kanada.

Lacní a lacnejší

Predpoklady investovať za hranicami majú podľa ekonómov na Slovensku predovšetkým firmy s výrobou náročnou na manuálnu prácu a dobrými možnosťami získať zákazky. To sa týka napríklad odevných a obuvníckych firiem, ktorým vysoké odvody bránia zamestnať vyšší počet zamestnancov za nižšie platy. Slovenská pracovná sila pre nich začína byť drahá a robí ich produkciu menej konkurencieschopnou. Typickým príkladom sú obuvnícke firmy z Bardejova, ktoré zamestnávajú aj ľudí z chudobnejšej Ukrajiny. "V súčasnosti takisto zvažujú, že časť výroby presunú na Ukrajinu," uzatvára Šmál.

Slovensko a investície v roku 2005
*(Priame zahraničné investície, v mld. Sk)

Zdroj: NBS, prepočty Sme * ku koncu septembra