Ako žijú Slováci za hranicami? Slovensko mám rád, ale mojím domovom už nie je.

Hoci v rámci Slovenska sa Slováci presúvajú z miesta na miesto málo, smerom do sveta sú národ sťahovavý. Odhaduje sa, že mimo Slovenska ich žije od 1,5 až 2,3 milióna. Za socializmu sa odtiaľto neodchádzalo, ale utekalo. Ak sa niekto rozhodol emigrovať, m

usel rátať s tým, že sa sem už nikdy nevráti. Riskoval, že blízki, ktorí tu zostanú, ponesú následky.
Po roku 1989 sa hranice otvorili a slovo emigrácia už v sebe nenesie náboj niečoho nelegálneho. Odsťahovať sa môže kto chce a kam chce. Jedni odchádzajú za lepšou prácou, iní za vzdelaním, či výdajom. Ďalší sa rozhodli len tak, zbalili kufre a vybrali sa do neznáma. Nemysliac, že sa tam usadia natrvalo. Pohľad emigrantov na Slovensko je po rokoch neraz kritický. Tvrdia, že Slováci si len závidia, ohovárajú. Sú aj takí, čo nostalgicky spomínajú na ľudí, krásnu prírodu a neraz aj tresku v majonéze.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Čo si o nás, čo tu žijeme, myslia Slováci spoza hraníc? Prečo by tu žili alebo nežili? Prečo sa väčšina z nich nechce vrátiť a prečo je ich pohľad na vlasť kritický? Čo im na Slovenku prekáža najviac? A čo im okrem bryndzových halušiek a Vysokých Tatier chýba?
Odpovede na tieto otázky sme hľadali vo všetkých kútoch sveta. Prišli desiatky reakcií z USA, Kanady, Nemecka, Austrálie, západnej Európy.

Slováci za hranicami sú rôzni.
Jedni sa stretávajú v krajanských spolkoch, nostalgicky spomínajú na staré časy a pocit spolupatričnosti prechádza z generácie na generáciu.
Iní sú emigranti z čias socializmu, z ktorých mnohí sa chceli po páde železnej opony vrátiť. No zistili, že sem už nepatria.
Poslednou skupinou sú novodobí emigranti, ktorí odišli po roku 1989. Aj keď nie sú členmi žiadneho krajanského spolku, k Slovensku sa hlásia, dianie doma sledujú - cez internet, telefonáty. Vrátiť sa väčšinou nechystajú. Na Slovensko môžu prísť kedykoľvek a na ako dlho chcú.
Úplne iné problémy majú Slováci, žijúci na Ukrajine, v Rumunsku, Kirgizsku či vo Vojvodine.

SkryťVypnúť reklamu

Takmer tretina žije vonku
Otom, koľko Slovákov dnes žije vzahraničí, existujú len odhady. Podľa Ladislava Čániho z Domu zahraničných Slovákov je ich od 1,5 do 2 miliónov. Niekdajší splnomocnenec vlády pre zahraničných Slovákov Claude Baláž upozorňoval na rapídny pokles Slovákov v zahraničí. V správe pre vládu odhadol, že v roku 1991 žilo v zahraničí 2,6 milióna Slovákov no v roku 2001 už len do 1,28 mil. „Bez pomoci a podpory Slovenskej republiky hrozí slovenským menšinám a komunitám v zahraničí úplná strata národného povedomia a kultúrnej identity, tým aj ich zánik totálnou asimiláciou," tvrdil Claude Baláž.
Podľa Vladimíra Baláža z Prognostického ústavu SAV, asimilácia až taký problém nie je. „To, či sa hlásia, alebo nehlásia ku Slovákom, nemá v dnešnej spoločnosti až taký význam."
Upozorňuje skôr na to, že zo Slovenska odchádzajú prevažne mladí a vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí aj keď nie je vylúčené, že sa niekedy vrátia, odovzdávajú hodnoty inde. „V tomto je strata veľká."
Myslí si, že Slovensko by malo mať takú migračnú politiku, aby nedochádzalo k úniku mozgov. Podľa neho by bolo vhodné pritiahnuť k nám takých investorov, ktorí nebudú využívať len lacnú pracovnú silu, ale vytvoria aj miesta pre kvalifikovaných ľudí, ktorí budú investovať do výskumu, aby si mohli aj vzdelaní ľudia nájsť na Slovensku uplatnenie. No, kým bude rozdiel platov za hranicami a u nás taký, aký je, migrácii sa podľa neho nezabráni.

SkryťVypnúť reklamu

„Poklesu počtu Slovákov v zahraničí sa netreba báť. V súčasnosti môžeme hovoriť predovšetkým o prirodzenej asimilácii, ktorá sa prejavuje pri spolunažívaní väčšinového a menšinového obyvateľstva. Je však potrebné tieto komunity podporovať," hovorí Čáni.
„Nemám dojem, že Slovákov v zahraničí ubúda, skôr naopak. Štatistiky asi neuvádzajú ‚načierno' prisťahovaných," hovorí Rastislav Cigánek, ktorý žije s rodinou od roku 2000 v Nemecku.
„V Bratislave som sa nikdy necítil o nič viac doma ako hocikde v Európe. Nie je to super, že v dnešnej rozšírenej únii sa kedykoľvek môžem vrátiť na návštevu, prípadne i na trvalo, bez toho, aby som skončil vo väzení ako pred rokom 1989? Užívam si slobodu," dodáva Rastislav Cigánek.

Kde všade žijú?
Slováci žijú takmer na celom svete, oficiálne údaje hovoria, že vo viac ako 30 štátoch sveta. Najväčšia komunita okolo 1 - 1,2 milióna žije v USA. Státisíce žijú v Českej republike, ale aj v Maďarsku.
Početné zastúpenie v ďalších krajinách je rôzne. Od desiatok (Bulharsko, Cyprus, Dánsko, Fínsko, Holandsko, Chile, Nový Zéland, Španielsko, Venezuela, Mexiko a ďalšie), cez stovky (Belgicko, Brazília, Kirgizsko, Uruguaj, Nórsko, Juhoafrická republika), tisícky (Argentína, Chorvátsko, Izrael, Rakúsko, Švédsko, Švajčiarsko, Taliansko, Veľká Británia), desaťtisíce (Austrália, Francúzsko, Srbsko a Čierna Hora, Nemecko, Poľsko, Rumunsko, Ukrajina, Kanada).

Kirgizsko, Slováci by sa vrátili
Slováci žijú aj v Kirgizsku, Sú to potomkovia idealistov, ktorí išli začiatkom 20. rokov minulého storočia pomáhať Sovietskemu zväzu v rámci medzinárodnej pomoci Interhelpo. Boli medzi nimi aj rodičia Alexandra Dubčeka, ktorý tam prežil detstvo.
Aby sa dostali na holú pláň, museli dokonca zaplatiť 20-tisíc korún - mnohí museli predať všetko. Nikto z vtedajších 380 odvážlivcov netušil, do čoho idú, aká bieda a teror ich čaká.
Dnešné odhady hovoria, že v Kirgizsku žije približne tisícka Slovákov. Mnohí by sa na Slovensko presťahovali, či ho aspoň navštívili, no nemajú na to peniaze. Túžia po tom, aby sa na Slovensko dostali aspoň ich deti. Jednej z mála, ktorej sa podarilo presťahovať, je Nadežda Pokorná.

SkryťVypnúť reklamu

Vyštudovaná historička, bola na Slovensku po prvýkrát v roku 1976 ako turistka, keď sa rozhodla, že sa na Slovensko presťahuje. Podarilo sa jej to až v roku 1993. Pred odchodom z Kirgizska predala dom a peniaze musela uložiť do banky v Moskve. "Na Slovensko som si mohla priviezť iba 47 dolárov, nejaké šatstvo a knihy," povedala pre SME. V Bratislave krátko bývala u príbuznej. Potom zostala bez domova a bez príjmu.
"V Kirgizsku som už bola v dôchodku, na Slovensku to však neplatilo. Žila som zo 400 korún mesačne." Najprv v garsónke v domove dôchodcov - neskôr ju vymenila za malý byt. "Vnuk aj synovia majú status zahraničných Slovákov."
Na Slovensko sa podarilo presťahovať aj jej vnukovi, ktorý študuje na Ekonomickej univerzite.

SkryťVypnúť reklamu

Slováci vo Vojvodine
Slovenská komunita vo Vojvodine začala vznikať v 18. storočí a dodnes si dokázala nielen zachovať národnostné povedomie a jazyk, ale aj budovať vlastnú kultúru.
„Vojvodinskí Slováci sa k Slovensku hlásia jednoznačne ako ku krajine svojich predkov a slovenskú kultúru považujú za svoju," hovorí Ladislav Čáni, ktorý je pôvodom z Vojvodiny. Na druhej strane cítia silnú spolupatričnosť aj ku svojej novej vlasti. „Žijú tam už vyše 250 rokov a tam sú doma."
Časť vojvodinských Slovákov sa v posledných rokoch vrátila na Slovensko v dôsledku vojny na Balkáne. „Väčšina absolventov vysokých škôl z radov vojvodinských Slovákov, ktorým Slovensko poskytlo štipendium, sa už nevracia do rodiska a komunita sa intelektuálne oslabuje," dodáva Čáni.
Podľa oficiálnych údajov žije vo Vojvodine okolo 60-tisíc Slovákov.

SkryťVypnúť reklamu

Slováci - sťahovavý národ
Slováci patrili v minulosti medzi najväčších „cestovateľov". Vysťahúvali sa už od 17. storočia, Často ani poriadne nevedeli, kam idú, nemali žiadne peniaze, nepoznali jazyk. S kufrom sa vybrali loďou do Ameriky. Cieľ bol jediný: čo-to zarobiť a vrátiť sa. Najprv odchádzali muži, potom ženy, rodiny.

Úteky po '48
Po roku 1948 sa zo Slovenska dalo - až na veľmi málo výnimiek - len utiecť. Najčastejšie ľudia utekali cez rakúsko-slovenskú hranicu, kde striehla ozbrojená stráž.
Ľudia emigrovali aj počas zriedkavých zájazdov na Západ, alebo neskôr, ak sa im podarilo dostať devízový prísľub cez fingovanú dovolenku v Juhoslávií, na falošný pas.
Odhaduje sa, že po udalostiach v roku 1968 emigrovalo až 200-tisíc ľudí. Emigranti smerovali cez Rakúsko hlavne do Kanady, USA, ale aj do Nemecka, Švajčiarska, Austrálie, ale dokonca aj do JAR... Len do Nemecka v tom čase emigrovalo okolo 25 - 30-tisíc ľudí zo Slovenska. Do Austrálie ich vtedy odišlo okolo 1200.

SkryťVypnúť reklamu

Otvorenie hraníc po roku 1989
Kým pred rokom 1989 ľudia odchádzali z politických dôvodov, po páde železnej opony sa hlavným dôvodom stala práca. Po roku 1989 najprv odchádzali študenti, au pair, neskôr robotníci či rôzni odborníci špecialisti, ktorí na Slovensku nemajú také príležitosti ako v zahraničí.
Podľa Štatistického úradu sa dnes do zahraničia sťahujú viac ženy ako muži. Napríklad v roku 2002 tvorili ženy až 64 % všetkých vysťahovaných. Z toho až dve tretiny tvoria ženy vo veku 20 - 34 rokov. Uzavretie manželstva je takmer 8-krát častejším dôvodom na vysťahovanie u žien ako u mužov. Zaujímavosťou je napríklad Taliansko, kde do roku 1989 slovenskú národnosť zastupovala hlavne cirkevná komunita, dnes sú to hlavne ženy, ktoré sa vydali za Talianov.

SkryťVypnúť reklamu

Som slovenskou Londýnčankou
Lenka pred šiestimi rokmi odcestovala na polročnú stáž na univerzitu vo Veľkej Británii. Na univerzite však zostala ďalšie štyri roky, našla si priateľa, prácu v americkej investičnej banke. O návrate na Slovensko už neuvažuje. „Na Slovensku som mala dobre platenú pozíciu a tu som sa odrazu stala úbohým študentom, čo v supermarkete vyhľadáva najlacnejšie potraviny, ale bola som šťastná. Univerzita mi otvorila oči a stal sa zo mňa (aspoň dúfam) rozhľadený, nielen akademicky, ale aj emocionálne inteligentný človek. Získala som veľa priateľov desiatok národnosti, farieb, pováh. Táto skúsenosť bola fantastická.

Anglicko má svoje vlastné problémy, tak ako Slovensko, so školstvom, zdravotníctvom, verejnou dopravou... Mnohí Angličania, rovnako ako Slováci, žijú v biede. Mnohí sú milionári, tak ako na Slovensku. Oba národy majú medzi sebou chamtivcov, brblošov, namyslencov, klamárov, no aj poctivých, slušných, pracovitých ľudí.
Keď počujem názory niektorých emigrantov, často si pomyslím na slovenské príslovie 'kto doma šťastia nemá, darmo ho v cudzine hľadá'.

SkryťVypnúť reklamu

Hlásim sa hrdo k Slovensku a vždy budem. Byť Slovákom je pre mňa moja rodinná identita, večery s mojou mamou smejúc sa nad somarinami, čo postváral môj brat; babičkin nevyčerpateľný optimizmus. Všetko to, čo je akosi v mojej krvi, ani nie hmotne, to sú pocity, čriepky histórie, krásne detstvo.
Nepovažujem sa za zahraničného Slováka, skôr za slovenského Londýnčana. Londýn je mesto, ktoré milujem. Slovenskosť je mi daná geneticky. Považujem sa za jednu z tých, čo majú viac domovov."

Migračné vlny Slovákov
1.
Po vyhnaní Turkov z Uhorska
Prvá masová vlna vysťahovalectva nastala v 17. storočí, keď sa Slováci sťahovali z málo úrodných častí Horného Uhorska na Dolnú zem, ktorá ostala vyplienená po Turkoch. Už v 19. storočí žili Slováci v Zadunajsku, Sedmohradsku.
Na prelome 19. a 20. storočia žilo len v Budapešti okolo 150-tisíc Slovákov a vo Viedni sa odhadoval ich počet na 50-tisíc. Len v rokoch 1899 - 1913 sa zo slovenských žúp vysťahovalo takmer pol milióna osôb. Najviac zo Zemplínskej, Šarišskej, Spišskej, Abovsko-Turnianskej, Užskej.

2. Smer Amerika
Začiatkom sedemdesiatych rokov 19. storočia takmer všetci smerovali do Ameriky, kde po občianskej vojne nastal rýchly rozvoj priemyslu a prebytok pracovných príležitostí. Slováci sa usadili hlavne v priemyselných centrách Pennsylvánie, kde boli v tom čase najväčšie uhoľné bane a železiarne, New Yorku, Chicaga, Ohia, New Jersey, Illinois. Obmedzenie nastalo počas hospodárskej krízy v rokoch 1921 a 1924. Slováci sa začali preorientúvať na ďalšie destinácie: Kanadu, Argentínu, Austráliu a na západnú Európu - Francúzsko a Belgicko. Vtedajšia československá vláda vysťahovalectvo podporovala, čiastočne tým riešila svoju nezamestnanosť.

3. Po 2. svetovej vojne
Pre socialistickú historiografiu sa dejiny slovenského vysťahovalectva končia po druhej svetovej vojne. „V socialistickom Československu našli dostatok pracovných príležitostí všetci obyvatelia Slovenska, sústavne sa zvyšuje ich životná a kultúrna úroveň, takže vysťahovalectvo sa stalo už len minulosťou," píše sa v dobovej Encyklopédii Slovenska. Samozrejme, nebola to pravda.
Po vojne zo Slovenska emigrovala väčšina z tých mála Židov, čo prežili koncentračné tábory.
Nútene bola odsunutá časť maďarskej menšiny.
S obáv pred súdmi emigrovala celá ľudácka špička, hlavne do Južnej Ameriky. "Do USA to neprichádzalo do úvahy. Šli najmä do Peronovej Argentíny," povedal v rozhovore pre SME historik Jozef Jablonický. Tam sa sústredili hlavne v Buenos Aires.
K ďalším emigračným vlnám došlo po roku 1945, 1948 a neskôr po roku 1968. Oficiálne učebnice politických emigrantov či utečencov zatajovali, rovnako, ako sa nezverejňovali počty zabitých či zadržaných na hraniciach.

Emigrant z dôb socializmu
Peter zo Slovenska odišiel s manželkou a dvomi deťmi ešte za socializmu - pred 20 rokmi. „Prekážalo mi spoločenské farizejstvo, keď sa skoro všetci tvárili, ako dobre vládnu komunisti (mnohí tomu asi aj verili)... Zdalo sa mi, že som príliš mladý na to, aby som strávil celý život na Slovensku. Po 'úteku' (každý emigrant vtedy musel 'utiecť') a dočasnom pobyte v Rakúsku, prišla na rad Amerika. Napriek dosť skromným životným podmienkam v prvom období sme boli veľmi spokojní. Bolo to niečo neopakovateľné.
Život v USA má svoje plusy aj mínusy. Ponúka množstvo príležitosti na dosiahnutie slušnej životnej úrovne. No niečo mi tu zo starého kontinentu stále chýba. Napríklad Slováci sú bezprostrednejší ako Američania. Chýbajú mi futbalové zápasy, hory, niektoré kuchárske špeciality... Jednoducho, chýba mi európskejší životný štýl s príchuťou Slovenska.

SkryťVypnúť reklamu

Nechýba mi neistota, keď primnoho ľudí, pre nedostatok pracovných príležitostí nevie, čo s nimi zajtra bude. Žijú v jednej spoločnosti spolu s uzučkou vrstvou zbohatlíkov, ktorí sa postarali o seba všelijakými pochybnými spôsobmi hlavne v90. rokoch.
Na druhej strane musím priznať, že každoročné návštevy Slovenska sú pre nás veľmi príjemná zmena. Otázka prípadného presťahovania sa na Slovensko zostáva otvorená, ale či a kedy sa tak stane, ťažko povedať. Jednak sú tu naše deti, no a taktiež - čo by sme si na Slovensku počali? Pre 50-ročných totiž práca na Slovensku, z ktorej sa dá dôstojne vyžiť, skoro neexistuje. Takže, či sa mi to páči, alebo nie, dvere Slovenska zostavajú pre nás (ako aj pre tisíce ďalších zahraničných Slovákov) zatiaľ zatvorené."

SkryťVypnúť reklamu

Čísla
Oficiálna štatistika sa od odhadov krajanských organizácií často výrazne líši. Napríklad v Maďarsku žije podľa odhadov až 110 000 Slovákov, no oficiálne sa k slovenskej národnosti prihlásilo niečo cez 11-tisíc ľudí. Podobne je to aj na Ukrajine, kde oficiálne žije 6397 Slovákov, ale odhady hovoria o 17 000 až 25 000. V Českej republike sa v roku 1991 k slovenskej národnosti prihlásilo asi 315 000 obyvateľov, v roku 2001 ich bolo už len 183 749.

Čo si myslia zahraniční Slováci zo Západu o Slovensku?
Viliam, 15 rokov v USA:
„Na Slovensku sa udiali veľmi veľké zmeny: za dobré považujem to, že je veľa milionárov, medzi tie zlé, že je veľa nenávisti. Vyzerá to tak, že kradnúť na Slovensku je niečo ako dýchať. Slovensko každý rok navštevujem, no žiť by som tam nechcel.
Michal, narodil sa v USA: „Ja sa k Slovákom v USA nehlásim a ani k slovenskej národnosti. Keďže tu žijem od detstva, toto je môj domov, aj keď iste väzby ku Slovensku mám, ale moje deti už vôbec nie. Aj keď snaha naučiť ich slušne aspoň jazyk bola. Hovoria však takou hatlaninou a na Slovensku sa im nepáči, nerozumejú ich mentalite, majú iné záujmy aj spôsob života, nechcú tam chodiť."
Jozef, odišiel ešte za Husáka: „Nezačínal som 'pod mostom' a dodnes obdivujem ľudí, ktorí sú ochotní začať z ničoho, či už z presvedčenia, zúfalstva či z nevedomosti. S novodobými dobyvateľmi Západu sa pre ich 'veľké oči na rýchle zbohatnutie' veľmi nestretávam. Keď prídem na Slovensko je mi veľmi smutno. Vidím tam len zmätok a bezohľadnosť vo vzťahoch, bezzásadovosť hospodárskej a politickej špičky, tendenčnú pamäť, alebo rýchlu zábudlivosť na vlastnú históriu (napr. rok 1968) a extrémne rýchlu devastáciu všetkého, čo tvorilo naše 'korene'."

SkryťVypnúť reklamu

Čitateľ, ktorý si neželal uviesť meno, emigroval za socializmu: „V neprítomnosti ma odsúdili a skonfiškovali všetok môj majetok a prenasledovali rodičov. Teraz, keď tam idem, vždy mi niečo ukradnú, párkrát auto, ale aj iné veci. V meste, kde žijem, je teraz viac Slovákov, resp. Sloveniek, väčšinou bývajú v staničnom hoteli a robia prostitútky, v lepšom prípade au pair. Majú tu celkove zlú povesť a ťažko mi je priznávať sa k tomu, že som sa narodil na Slovensku. Slovensko je pekná krajina, ale ľudia, čo tam žijú, sú pokazení režimom, ktorí tam vyše 40 rokov vládol a budú naozaj potrebné aspoň 2 - 3 generácie, aby spoznávaním iných krajín a ľudí zmenili svoje správanie."

Viliam, do Kanady odišiel po nástupe Mečiarovej vlády: „Vývoj priniesol veľa zmien, prišli nove firmy, postavili sa zábavné a obchodné centrá, ale Slováci ostali vo svojej podstate takí, akými vždy boli, národom ktorý viní za všetko vždy iného, len nie seba samého. Malomestská mentalita popreplietaná závisťou a nenávisťou je stále smutná realita Slovenska."
Ján, odišiel za Mečiara: „Rozhodol som sa odísť, lebo na Slovensku som sa necítil dobre. Prekážala mi arogancia ľudí, nevyspytateľná mentalita, ignorancia a aj rasizmus. Moja žena totiž nie je zo Slovenska, a aj keď by mi nerobilo problém ostať, zvolil som jednoduchšiu a príjemnejšiu cestu. Na Slovensku mi takisto prekážalo všadeprítomné zúfalstvo, hnev a atmosféra sklamania. Moje pohnútky neboli ekonomické, skôr spoločenské a kultúrne. A politické - odišiel som za vlády Mečiara. Či sa hlásim ku Slovensku? O nič viac a ani menej ako predtým. Chodím sem pomerne často, občas čítam slovenskú tlač, telefonujem. Za svoj pôvod sa nehanbím. Slovensko mam rád, ale mojím domovom už nie je. Navždy však ostane krajinou, z ktorej pochádzam ja a moji predkovia."

SkryťVypnúť reklamu

Slováci vo svete (odhady)
Argentína 30 000
Austrália 20 000
Brazília 3 000
Benelux 2 000
Bulharsko 1 000
Česko 315 000
Švajčiarsko 5 000
Južná Afrika 10 000
Kanada 85 000
Maďarsko 120 000
Nemecko 10 000
Poľsko 25 000
Rumunsko 23 000
Rusko 2 000
Francúzsko 20 000
Taliansko 1 500
Ukrajina 25 000
USA 1 900 000
Veľká Británia 1 000
Juhoslávia 64 000
Rakúsko 10 000
Chorvátsko 6 000
Švédsko 3 000
Spolu 2 679 500
Zdroj: Dom zahraničných Slovákov

Vývoj sťahovania cez hranice SR

rok

prisťahovaní do SR

vysťahovaní zo SR

prírastok zo sťahovania1751

1993

9106

7355

4768

1994

4922

154

2842

1995

3055

213

2255

1996

2477

222

1731

1997

2303

572

1306

1998

2052

746

1454

1999

2072

618

1463

2000

2274

811

1012

2001

2023

1011

901

2002

2312

1411

1409

2003

2603

1194

2874

2004

4460

1586

-

Zdroj: ŠÚ SR

Autor: Text: MIRKA KERNOVÁ

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 098
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 659
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 573
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 775
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 720
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 506
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 093
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu