Enron je škandál. Jedna z najväčších spoločností Ameriky koncom minulého roka skrachovala. Bankrot nespôsobil obrovské škody len zamestnancom, akcionárom či ekonomike. Enron má aj silný politický podtón. Firma si vytvorila sieť kontaktov na najvyšších predstaviteľov krajiny, vrátane prezidenta a viceprezidenta. Zdá sa, že Enron by sa mohol stať akousi Bushovou Monikou. Celkom iste to nebude také príjemné a pikantné, ale dosah môže byť podobný: je to škandál, ktorý sa môže s prezidentom ťahať nepríjemne dlho.

Enron a politika

Biely dom neustále opakuje: je to len biznis. Postupne sa však stále jasnejšie ukazuje, že to nie je pravda. S Enronom sa zaplietlo až príliš veľa politikov.

Energetická spoločnosť z Texasu bola ešte prednedávnom na siedmom mieste v rebríčku najväčších amerických firiem. Adekvátne k svojmu postaveniu aj vstupovala do politiky. Financovala politickú kampaň mnohých kongresmanov, republikánov aj demokratov. Jej prsty siahajú až do Bieleho domu. Firma z toho dokázala ešte aj v čase blížiacej sa krízy ťažiť.

Enron mnohí označili za zlyhanie kapitalizmu. Ľudia sa zrazu boja investovať do akcií. Zamestnanci prišli o životné úspory, lebo penzijný program Enronu bol závislý od kurzu akcií firmy. Naopak, najvyšší manažéri sa poriadne nabalili. Svoje akcie v tichosti predali ešte pred ich pádom.

Enron a Bush

Tesne pred vyhlásením bankrotu predstavitelia Enronu o problémoch informovali ľudí z Bushovej administratívy. Zdá sa však, že tam stopa končí. Ministri Bushovej vlády totiž podľa doterajších zistení konali správne. Enronu napriek nadštandardným vzťahom nepomohli.

Biely dom však ešte nie je zachránený. Práve nadštandardné vzťahy môžu mať nepríjemné následky. Od momentu, keď sa George Bush začal uchádzať o post prezidenta, ho kritizujú, že je v rukách silnej naftárskej a energetickej loby z Texasu. Pád Enronu dal príležitosť výčitky konkretizovať.

Bush dostal od Enronu 114-tisíc dolárov na predvolebnú kampaň. Ďalších 200-tisíc firma poskytla pred rokom na inauguračné slávnosti.

Energetickú politiku nového prezidenta pripravil tím pod vedením viceprezidenta Dicka Cheneyho. Najmenej šesťkrát sa stretol aj s predstaviteľmi Enronu. Možno aj preto návrh energetickej politiky predpokladá rozšírenie ropných vrtov na Aljašku, oživenie programov atómovej energie a obsahuje množstvo ďalších opatrení, o ktoré usiloval Enron.

Či to Bush a jeho ľudia robia preto, že to považujú za správne, alebo preto, aby sa zavďačili firmám ako Enron, ale nie je celkom jasné. Prešetrenie konfliktu záujmov je však namieste.

Bushova česť

Prípad vyšetruje už 11 komisií Kongresu. Zaoberá sa ním aj kongresový kontrolný úrad. Práve ten žiada od Cheneyho, aby poskytol záznamy zo schôdzok s predstaviteľmi Enronu. Viceprezident to odmieta. Tvrdí, že ide len o politickú hru demokratov a snahu podkopať autoritu prezidenta a viceprezidenta.

To sa však už deje. Bushovi dôveruje ešte stále neuveriteľných viac ako 80 percent Američanov. Súčasne si však 67 percent opýtaných myslí, že Biely dom niečo v kauze Enron skrýva, alebo dokonca klame.

Súdny spor Kongres verzus Biely dom by bol nezvyčajným oživením americkej politiky. Podľa odborníkov by Cheney mal vyhrať. V konečnom dôsledku to však bude prehra. „Škody na verejnej mienke by boli nenapraviteľné,“ povedal denníku The Washington Post právnik Bruce Fein, blízky republikánom.

Je jasné, že Enron len tak nezmizne. Posledné týždne prekonal dokonca aj mediálny záujem o vojnu proti terorizmu. Podľa denníka The New York Times demokrati, ktorí pracovali pre Clintona a celé roky čelili škandálu za škandálom, teraz vyslovene oslavujú.

Bush možno neurobil nič zle, ale nedokáže o tom ani presvedčiť. Cheney preto asi bude musieť prehovoriť. Iba žeby naozaj niečo skrýval.