Mozog poprednej britskej spisovateľky a filozofky Iris Murdochovej, ktorá vo februári zomrela vo veku 79 rokov na Alzheimerovu chorobu, bude využitý na lekársky výskum. Informovali o tom všetky európske tlačové agentúry. „Iris si vždy želala, aby jej telo po smrti využila lekárska veda. Mozog, ktorý jej lekári vyoperovali pred kremáciou, je konzervovaný vo formalíne v nemocnici Addenbrooke v Cambridgi,“ povedal pre agentúru Reuters jej manžel John Bayley, bývalý profesor anglickej literatúry na Oxfordskej univerzite. Iris Murdochová patrila k najzložitejším a najrozporuplnejším autorom súčasného britského písomníctva. Debutovala v roku 1953 filozofickou monografiou o Jeanovi-Paulovi Sartrovi. V nasledujúcom roku vydala svoj prvý román Pod sieťou, ktorý vyšiel v českom preklade v roku 1968. K jej ďalším známym dielam patrí Hrad z piesku a Zvon či Čierny princ, ktorý vyšiel po slovensky v roku 1978. Autorka získala mnohé ocenenia vrátane Whitbreadovej ceny a Bookerovej ceny za román z roku 1978 More, more. Murdochová s takmer železnou pravidelnosťou vydávala svoje stostranové romány, ktoré boli ovplyvnené filozofickými koncepciami či úlohou slobody a dobra. Napísala ich dvadsaťšesť. Medzi literárnymi kritikmi jej dielo vzbudzovalo protichodné reakcie. „Tieň podozrenia na Alzheimerovu chorobu sa nad Murdochovou vznášal niekoľko rokov, v roku 1996 si už lekári boli istí,“ napísal britský denník The Guardian. Zápas s touto fatálnou chorobou popísal jej manžel a profesor literatúry John Bayley v nedávno vydanej memoárovej knihe nazvanej Iris: Pamäti Iris Murdochovej. „Posledný román, ktorý vyšiel v roku 1995, nazvala autorka Jacksonova dilema. Už si nebola istá, či vôbec má knihy vydávať, ale nevedela robiť nič iné, iba písať. Bol to jej svet, do ktorého sa postupne uzavrela,“ napísal John Bayley. Ohlasy na túto knihu však autorka už nebola schopná pochopiť. Na úplnom konci života si ani nepamätala, čo kedy vlastne napísala.

EDWIN GRASMEIER

(Autor je prekladateľ)