básnik Daniel Hevier. Práve jeho preklad Básne napísané pred skokom z ôsmeho poschodia uviedol a doslova objavil pre českého a slovenského čitateľa tohto dnes kultového autora, ktorý svojou tvorbou predstavuje novú literárnu epochu a sám je jej osobitým hovorcom. Až potom prišli české preklady jeho próz, z ktorých najznámejšia je zrejme zbierka poviedok Všechny řitě světa i ta má, ale i Hollywood, Šunkový nářez či Ženy. "Postupne som zisťoval, že tých kníh je obrovské množstvo, každá bola veľmi rozsiahla a vyzerala ako súborné dielo," pokračuje D. Hevier. "Preklad sa rodil pomerne kuriózne, jedného dňa som napísal do jeho vydavateľstva v Santa Barbare, a odtiaľ mi poslali nielen zo dvadsať kníh, ale aj milý sprievodný list o tom, že sú radi, keď môžu poslať materiály a informácie ľuďom spoza železnej opony. Navyše, Bukowski nedával súhlas na vydávanie výberov z básní, iba na jednotlivé knihy, no ja som dostal výnimku a údajne je toto jediný výber z jeho poézie, čo vôbec vyšiel. Nebol som si celkom istý, ako to dopadne s knižkou u nás, no režim bol už v tom čase zrejme taký vystrašený, že kniha vyšla. Bola to príjemná robota, pri ktorej som strávil jedno horúce leto, a keďže nie som profesionálny prekladateľ, veľa som sa pri nej naučil z amerického a anglického slangu, mnohé výrazy a nadávky neboli v žiadnych slovníkoch, a tak často som si musel aj domýšľať i vymýšľať."

Odvtedy uplynulo vyše desať rokov, ako sa na Bukowského, ktorý nebol doma prorokom a ktorého vlastne pre svet objavila Európa, pozerá D. Hevier dnes? "Ja som si to týmto vybavil, neskôr ma najmä jeho prózy začali trochu unavovať a dnes ich už ani nečítam. Ale vtedy ma určite ovplyvnil, a iste aj ďalších mladších autorov," dodáva jediný slovenský prekladateľ Charlesa Bukowského.

ALEXANDER BALOGH