valo autorkino detstvo - obdobie, ktoré je pre každého z nás zdrojom najsilnejších vnemov. Minulosť sme ochotní idealizovať, pre Z. Mináčovú sa však s nástupom roku 1939 skončil bezstarostný svet detstva. Priatelia a príbuzní, s ktorými bola nerozlučne spätá, sa od nej nenávratne oddelili a ich podoby sa vytratili. "Motiváciou mojej výstavy bola túžba nezabudnúť na ľudí, ktorí zmizli zo života i zo strateného rodinného albumu," povedala v rozhovore pre SME Z. Mináčová, ktorej poetické, niekedy až so surrealistickou príchuťou ladené fotografie významne ovplyvnili vývoj umeleckej fotografie v Česko-Slovensku. "Keďže nie som pesimistka, chcela som na udalosti z detstva zabudnúť," pokračovala so svojich spomienkach Z. Mináčová. "Avšak mnoho ľudí na tie udalosti nezabudlo. A tak mi v čase, keď sa delilo Česko-Slovensko, napadlo, že keď som už mala to šťastie a prežila som koncentračný tábor (Zuzana Mináčová prežila Osvienčim na základe povestného Schindlerovho zoznamu - pozn. aut.), mala by som obnoviť veci, na ktoré som si spomenula..." Spolu so synom Matejom začala fotografka hľadať vyjadrovací spôsob, aby boli fotografie jednoduché a aby sa podobali fotografiám z rodinného albumu, ale súčasne, aby ľudia z fotografií zmizli. Niekedy koncom roka 1993 sa začali robiť základné zábery fotografií, ktoré sú spomienkami na najbližších príbuzných Z. Mináčovej. Rekonštrukciu rodinného albumu uskutočnila autorka prostredníctvom počítača. "Hoci technika ponúka nekonečné možnosti, snažila som sa nepodľahnúť počítačovému ošiaľu, ktorý zvádza k vymýšľaniu efektných vecí," reagovala Z. Mináčová na otázku, či počítač nebol pri tvorbe "zdrvujúco" dominantný. "Chcela som, aby fotografie pôsobili vierohodne a aby ich technika nezničila."

Na základe tejto výstavy sa Zuzana Mináčová rozhodla vydať rovnomennú knihu, ktorá bola pokrstená režisérom J. Menzelom v secesných priestoroch Obecného domu v Prahe na sklonku minulého roku. Oproti výstave je kniha rozšírená o niekoľko fotografií, vrátane krátkeho "retro" prierezu tvorbou Z. Mináčovej. V úvode publikácie je krátky predslov prezidenta ČR Václava Havla, Vrchného Pražského a Zemského Rabína Efraima K. Sidona - v závere je zase text poprednej českej odborníčky na fotografiu D. Mrázkovej. "Texty k fotografiám som rukou napísala sama, pričom som sa snažila, aby sa odvíjali ako filmový príbeh. V tomto smere som veľmi spokojná s grafickou úpravou V. Fabianovej, ktorá okrem vysoko profesionálnej práce citlivo vygradovala moje fotografické spomienky na tých, po ktorých nezostala ani jedna fotografia. Teší ma, že tento zámer pochopili aj ľudia zvonka a vnímajú túto rekonštrukciu podľa mojich myšlienok..." Ako ďalej povedala Z. Mináčová, v polovici januára by mala ísť kniha vo svojej kompletnej podobe na Internet, pričom sa pripravuje aj jej prezentácia v New Yorku. Slovenskí diváci uvidia Rekonštrukciu rodinného albumu Zuzany Mináčovej už onedlho - prostredníctvom výstavy v Galérii mesta Bratislavy v Pálffyho paláci (vernisáž bude 29. januára), ako aj v jej knižnej podobe.

Autor: Ľudo Petránsky Ml.