Neuzavretý prípad János Esterházy

Iba pred tromi rokmi sa pani Alica Malfattiová-Esterházyová obrátila na slovenské súdne orgány v súvislosti s vyšetrením prípadu Jánosa Esterházyho, čelného predstaviteľa maďarskej menšiny v období Slovenského štátu. János Esterházy bol v roku 1947 verdik

tom Národného súdu odsúdený na smrť obesením paragrafmi, ktoré nariaďovali potrestanie fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov. Obnovený súdny proces, ktorý v súčasnosti prebieha, citeľne zasahuje do dnešnej "menšinovej" politickej klímy. Gróf J. Esterházy sa narodil v roku 1901 v šľachtickej rodine v slovenskej dedine Veľké Zálužie pri Nitre. V roku 1936 sa stal výkonným predsedom Zjednotenej maďarskej strany. O dva roky neskôr sa ako súkromná osoba zúčastnil na rokovaniach Dr. Tisa s maďarským ministrom zahraničných vecí Kányom o odstúpení maďarských území južného a juhovýchodného Slovenska. Po Viedenskej arbitráži, na ktorej sa tiež zúčastnil, ostal Esterházy ako predstaviteľ maďarskej menšiny (išlo asi o 70 000 Maďarov) na Slovensku. A práve v tomto období dochádza v prípade Esterházy k mnohým zaujímavým skutočnostiam. Esterházy politické aktivity v období Slovenského štátu ďaleko vybočovali z rámca obhajoby záujmov "slovenských Maďarov". V roku 1942 ako jediný poslanec vtedajšieho parlamentu prejavil osobnú odvahu verejne sa zdržať hlasovania proti ústavnému zákonu o deportácii židovského obyvateľstva. Sám Esterházy pomáhal ľuďom, ktorí boli rasovo či politicky utláčaní. Počas návštev v Maďarsku intervenoval za slovenskú menšinu žijúcu na maďarskom území. Kritizoval vznik pracovných a koncentračných táborov a odmietal snahy maďarskej vlády, aby sa jeho strana stala nacionálne-socialistickou podľa vzoru nemeckých henleinovcov. V roku 1944 po puči v Maďarsku bol zatknutý maďarskou políciou a musel rezignovať na post predsedu Maďarskej zjednotenej strany. Neskôr po návrate na Slovensko bol Esterházy demoštratívne zvolený na miesto predsedu strany. Počas posledných mesiacov sa musel skrývať pred gestapom, ktoré po ňom vyhlásilo pátranie. Po oslobodení Bratislavy bol zatknutý a vydaný do ZSSR. V Rusku bol odsúdený na desať rokov väzenia (v roku 1993 ruské orgány rozsudok zrušili). Na Slovensku bol v tom čase odsúdený ako zradca na trest smrti. Esterházy sa po dvoch rokoch vrátil z Ruska ťažko chorý a v roku 1957 na následky choroby zomrel vo väznici na Mírove. Tieň udalostí 30-tych rokov dopadá aj na Esterházyho. Vyčíta sa mu predovšetkým, že mal úprimný záujem na tom, aby oblasti Slovenska obývané maďarským etnikom pripadli Maďarsku. Veľmi úzko spolupracoval s maďarskou vládou, informoval diplomatov. Esterházyho chyby sú chybami politickými a preto ich netreba kriminalizovať. Niektorých politikov politické chyby doviedli k zločinom proti ľudskosti - medzi nich János Esterházy určite nepatrí.