Keby Pilát mal oči, uši a srdce na počúvanie, zbadal by, že Pravda stojí pred ním.
Tak to vlastne stále v histórii ide. Stojíme plní skepsy a myslíme si často, že pravda, pravdivé životné príbehy už neexistujú. Alebo oslavujeme mnohé pseudopríbehy, ktoré zapadnú práve do našich kolónok.
A medzitým bez kriku, bez straníckej príslušnosti stojí pred nami životný príbeh ťažko s niekým a niečím provnateľný. Mám na mysli príbeh mladého 27-ročného lekára MUDr. Silvestra Krčméryho, ktorého pre náboženskú činnosť zatkla Štátna bezpečnosť v najťažších 50. rokoch, tri roky ho týrala vo vyšetrovacej väzbe, pretože odmietol podpisovať jej vykonštruované scenáre, a dohromady ho komunistický režim držal vo väzení 13 rokov, 2 mesiace a 18 dní.
Tri roky vyšetrovacej väzby, pokus o "vymývanie" mozgu, pokus o zmenu človeka rozpracovaný násilím, hrozbami a ponukami - to všetko opisuje MUDr. Krčméry vo svojej knihe. Nepíše ju z piedestálu víťaza a ani dnes nechce zo seba robiť hrdinu: "Pri obnovovaní spomienok mi boli na zábranu aj určité nervové a duševné komplikácie - zvieranie hrudníka, zovretie srdca a hrdla, ba zrýchlenie pulzu ako kedysi vo väzeniach. Od premýšľania nad spomienkami som dostával silné bolesti hlavy, bolesti očí, krku, chrbtice, aj napriek občasnému telocviku a striedavej relaxácii poležiačky" (s.11).
O čo vlastne išlo? 69 tisíc politických väzňov na Slovensku, viac ako 20 tisíc odvlečených do Sovietskeho zväzu, tisíce ľudí v pracovných táboroch, vysťahovaných v akcii B, vyhodených zo štúdia.
Keď MUDr. Krčméryho zatkli, prvý výsluch na Štátnej bezpečnosti v Brne na Příční ulici začal vyšetrovateľ takto: "Dominus sit in corde tuo et in labiis tuis..." Je to formula, ktorú hovorí kňaz na začiatku spovede: "Pán nech je v tvojom srdci a na tvojich perách, aby si úprimne vyznal... všetko" (s. 19). Bol to pokus zmeniť svet. Zmeniť zmýšľanie ľudí. Ale nielen uväznených.
MUDr. Krčméry cituje výroky vysokého funkcionára ŠtB, ktorého mašinéria likvidácií priviedla napokon do väzenia: "Niektorí si myslia, že nám išlo o potlačenie našich hlavných nepriateľov. Iste, aj to. Ale najviac nám išlo o totálne uchvátenie moci... My sme chceli, aby sa aj všetci ostatní, aj nevinní vo dne v noci triasli od strachu, aby nemali žiadnu záruku, či prežijú túto dobu... Chceli sme tu byť absolútnymi vládcami a pánmi" (s. 64).
Tí, ktorí sa dostali do väzenia, prechádzali niečím iným, ako je len strach. Treba si prečítať 2. úsek Krčméryho knihy: "Prvé etapy vymývania mozgu, blokáda spánku, šliapanie, sochy, vyšetrovacie mlyny, šoky zo zlomenia pevnejších, koľko sa dá vydržať..." (s.23) "Aké nátlakové metódy sa dajú používať, som si uvedomil pri prvom šliapaní (niekoľko dní a nocí bez prestania šliapať po cele) a vlastne bola to len maličkosť oproti všetkému, čo ešte použiť mohli. Vtedy som hneď odpustil všetkým, ktorým som predtým zazlieval, že mnoho hovorili. Ak takto alebo ešte horšie zaobchádzali s nimi, musím uznať, že každý mohol zlyhať. A ja skôr-neskôr azda zlyhám tiež. Veď nedokážem vydržať donekonečna" (s. 29).
Ako mohol vydržať MUDr. Krčméry, že ani po troch rokoch brutálneho vyšetrovania nepodpísal nič proti svojmu svedomiu, nikoho neprezradil, zostal nezlomený? On sám tvrdí, že to bolo vďaka duchovnému životu, ktorý si viedol aj vo väzení. Vedel naspamäť celé Jánovo evanjelium v ruštine, asi jedenásť kapitol z Matúšovho evanjelia, celé pasáže z listov apoštolov. Bol zásobárňou textov pre všetkých väzňov.
"Nech žije Kristus kráľ a jeho Cirkev. Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu! Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej, nám stačí tá pravda! Lebo je väčšia a silnejšia ako moc! Kto však má v rukách moc, ten si často myslí, že môže pravdu zastrieť, potlačiť, zabiť alebo i ukrižovať! Ale pravda dosiaľ ešte vždy vstala i vstane z mŕtvych! Dokonca - niekedy - už i tretieho dňa." Takto zakončil svoju záverečnú reč pred Vyšším vojenským súdom v Trenčíne MUDr. Krčméry. Niekto by si mohol myslieť, že po troch rokoch vyšetrovacej väzby, po takejto záverečnej reči, musí prísť rozuzlenie. MUDr. Krčméry strávil potom ešte vo väzení vyše desať rokov!
"MUDr. Silvestrovi Krčmérymu, ktorý vydal svedectvo o Kristovi a Cirkvi, s požehnaním (qui testimonium dedit Christo et Ecclesiae, cum benedictione) Ján Pavol II., 11.IV.1995." Toto vpísal vlastnou rukou do knihy S. Krčméryho rímsky pápež.
Nuncius pri Spojených národoch arcibiskup Renato Martino, ktorý stojí na čele Nadácie "Cesta k mieru", po prečítaní knihy MUDr. Krčméryho, ktorá medzitým vyšla v pracovnom preklade v anglickom jazyku, navrhol, aby Silvester Krčméry dostal najvyššie vyznamenanie tejto nadácie "Servitor Pacis". Spolu s ním tento rok dostala túto prestížnu cenu aj bývalá filipínska prezidentka Corazon Aquinová.
Kniha Silvestra Krčméryho je knihou o tom, ako človek "sám" (s.19) môže nakoniec vzdorovať všemocnej moci, jej násiliu.
Autor: František Mikloško
