je však podľa transfuziológov za posledných 15 až 18 rokov u nás nulové. Darca totiž prichádza do styku vždy len s jednorazovým materiálom. Pri každom odbere krvi sa robí vyšetrenie na prevenciu prenosu 4 nebezpečných chôrob - infekčných žltačiek typu B a C, na prevenciu prenosu AIDS, kde sa vyšetrujú protilátky anti HIV 1 a HIV 2, a na prevenciu syfilisu. Transfuziológovia tvrdia, že aj riziko nakazenia človeka, ktorý dostáva darovanú krv pri transfúzii, je takmer nulové. Nás však zaujímalo, čo sa skrýva pod tým slovkom takmer.
"Určité riziko prenosu infekcie vždy zostáva, aj keď je minimálne. V záujme prevencie žltačky typu C a AIDS sa totiž vyšetrujú v krvi protilátky, teda reakcia organizmu na infekciu, ktorá však v organizme môže pretrvávať niekoľko týždňov bez toho, aby sa vytvorili protilátky. Tam vznikne časové okienko, ktoré je veľmi nebezpečné," vysvetľuje MUDr. Eva Fehervízyová, CSc., z Kliniky transfuziológie a hematológie v Bratislave. Hypoteticky teda môže darovať krv človek nakazený vírusom HIV, u ktorého sa však ešte protilátky v krvi nestihli objaviť, čiže podľa testov je úplne zdravý. Vo svete sa tomu niektoré krajiny bránia tzv. zákonom o karanténe, zďaleka však nie vo všetkých vyspelých krajinách takýto zákon už schválili, pretože naráža na mnohé praktické prekážky. O takejto stratégii uvažujú dlhšie aj na ministerstve zdravotníctva. Karanténa by sa dala použiť len pri plazme, ktorá sa môže skladovať v zmrazenom stave aj rok, pri krvi neprichádza do úvahy.
"Princíp zákona o karanténe je založený na tom, že odobratá plazma sa skladuje v zmrazenom stave a na použitie sa pustí podľa zákona až po 4 alebo 6 mesiacoch, t. j. až po tom, keď darca opäť príde na transfúzne oddelenie na ďalšie vyšetrenie, ktoré potvrdí, či je naozaj negatívny."
Na klinike hematológie a transfuziológie v Bratislave zaznamenali pri laboratórnom vyšetrení vlani z celkového počtu 25 tisíc odberov krvi asi 80 prípadov - nálezov reaktívnej vzorky na protilátku HIV vírusu. Hoci ani u jedného sa následne vírus HIV nepotvrdil, títo ľudia sú natrvalo vylúčení z darcovstva krvi a ich krv sa na transfúzne účely nepoužila. Ako sme sa dozvedeli, Slovensko je v tomto smere svetovou raritou, čo ocenila aj Rada Európy, dosiaľ u nás neevidujeme jediného hemofilika, ktorý by sa nakazil vírusom HIV počas transfúzie. V minulosti sme totiž nedovážali o. i. aj zo šetrnosti zahraničné krvné konzervy.
Autor: SME-uj