Intímne deformácie, banálne katastrofy a iné dočasné príbehy *"Žijeme útržkovitý život s dočasnými príbehmi," vyznáva sa výtvarník MARTIN KNUT

Banalita, ilúzia reality, osobná skúsenosť... niekoľko postmoderných pojmov, ktoré ani zďaleka nie sú vynálezom z konca 20. storočia. Ich pôsobnosť však možno ľubovolne manipulovať ďalšími prostriedkami ako je hravá irónia, sarkazmus, nadsázka... Pravda,

nemožno zabúdať ani na diváka a jeho stotožnenie sa s umeleckým dielom. A potom sa už odvíja príťažlivé klbko príbehu, ktoré sa nazýva umenie. Jeho protagonistom je je jeden z najvýraznejších predstaviteľov mladej výtvarnej scény Martin KNUT (1964). Nepripravenému divákovi sa možno bude zdať, že Knutova varianta príbehu umenia až príliš pochádza z infantilných vrstiev ľudského podvedomia. Kde však hľadať pokoj, meditáciu v traumatizujúcom atómovom veku ak nie v nezaťaženom svete detskej fantázie a hravosti? Posledná výtvarná prezentácia Martina Knuta pochádza až z Austrálie, kde sa zúčastnil najväčšej prezentácie českého a slovenského umenia na tomto kontinente.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

# Po mestách Sydney a Canberra sa RMIT Gallery v Melbourne stala tretím austrálskym zastavením kolekcie súčasného českého (J. Kolář, M. Knížák, M. Dopitová a F. Skála) a slovenského (J. Koller, K. Bočkayová a M. Knut) umenia. Vy ste boli koordinátorom celej prezentácie za slovenskú stranu. Mohli by ste ju priblížiť?

- Austrália je pomerne ďaleko od našej krajinky, a preto sa tam ťažko dostávajú akékoľvek výtvarné výstupy z nášho regiónu. Netvrdím, že ide o prvú výstavu výtvarníkov zo Slovenska alebo Čiech v Austrálii, ale je to zatiaľ najväčšia výstava českého a slovenského výtvarného umenia na tomto svetadieli. Bolo šťastím, že kurátorkou Múzea moderného umenia v Sydney je Ann Stephen a jej manželom je Marian Dzurik - slovenský emigrant zo šesťdesiateho ôsmeho roku. V roku 1989 vznikla totiž v ich hlavách myšlienka predstaviť zaujímavý pohyb, ktorý nastal v strednej a východnej Európe na výtvarnej scéne a predstaviť zástupcov všetkých generačných vrstiev. Po štyroch rokoch sa to podarilo (aj zásluhou Z. Bartošovej, ktorá stála pri zrode celej akcie a za slovenskú stranu posyktla odporúčania austrálskym kurátorom) a treba zdôrazniť, že celá akcia bola financovaná a organizovaná len Múzeom súčasného umenia v Sydney, ktoré, spolu s obidvoma kurátormi, vložilo veľa energie na to, aby odprezentovalo dve malé stredoeurópske kultúry.

SkryťVypnúť reklamu

# Po vzhliadnutí katalógu, ale i z názvu výstavy - After Spring (Po jari) sa mi zdá, ako keby sa dôraz kládol na politikum celej prezentácie.

- Hoci katalóg naozaj posunul akcent prezentácie jemne k politike, ambícia výstavy bola budovaná ináč. Marketing Múzea súčasného umenia v Sydney však po dlhých úvahách zvolil tento jazyk komunikácie smerom k austrálskej verejnosti. Ako som sa dozvedel, výstava bola za posledných päť rokov jedinou, ktorá nebola stratová. Samozrejme, zvolili si pritom také prvky atraktivity, ktoré z nášho pohľadu nemusia byť adekvátne.

# Podarilo sa touto kultúrnou misiu v Austrálii zostriť kontúry Česka a Slovenska v splývajúcom európskom obraze?

- Skúsim odpovedať z inej strany. Mal som šancu vidieť v Melbourne veľkú výstavu Art-fair (v preklade trh s umením - pozn. aut.), ktorá sa koná každé dva roky a skoncentruje najprestížnejšie galérie z celej Austrálie, ale i iných kontinentov. Keď sa ma náš hostiteľ Bill Gregory - dekan Fakulty umenia a designu na Univerzite RMIT v Melbourne - pýtal, čo si o tom myslím, odpovedal som mu: "Mám problém z toho, že nemáte problém." Odvetil mi: "Ľudia v Austrálii majú tiež problémy, ale nechávajú si ich pre seba, pretože nemajú prečo atakovať." Podľa mňa, v ich umení necítiť intelektuálny kvas, teda to, čo zažívame v Európe. Austrálske umenie zovšeobecňuje, avšak keby u nás vznikol podobný art-fair, možno by jeho úroveň bola podobná.

SkryťVypnúť reklamu

# Prijalo teda austrálske publikum stredoeurópsku interpretáciu problémov?

- Možno sa domnievali, že prinesieme folklórnejšiu polohu, ale rozhodne to u nich vyvolalo príjemný pocit. Zvlášť ich zaujali fotografické inštalácie M. Dopitovej a F. Skálu. Zhodou okolností bola v Sydney aj výstava nemeckej umelkyne Annemarie Trockel, ktorá nemala veľký úspech, čo je však pojem veľmi relatívny. Kurátorom sa jednoducho podarilo našu výstavu lepšie predať.

# Skúsme sa teraz dostať k vašej tvorbe. Na slovenskej výtvarnej scéne ste už vnímaný šesť-sedem rokov, počas ktorých ste sa etablovali ako predstaviteľ postmoderného umenia. Mám však dojem, že vašou výstavou v Trnave (august - september 1994) postmodernu opúšťate.

- Neviem, čo opúšťam a kam idem. Každú sekundu sa však snažím pochopiť svoj trojrozmerný bod, v ktorom sa práve nachádzam. Skúšam si trénovať krčné svaly, aby som sa otáčal a pochopil, kde som. Asi nemám dobrú fyzičku, lebo robím chyby a nie vždy presne pomenúvam veci okolo mňa. Trnavská výstava bola možno malou predinventúrou, na ktorej kurátorka výstavy M. Hlavajová zdôraznila také aspekty mojej tvorby, o ktorých som sám nevedel. Vytiahla do popredia istú príbehovosť, ktorá sa v mojich obrazoch objavuje ako zlatá nitka. Rozhodne si myslím, že za posledný rok vstupujem do intímnejších zón. Ako keby som pochopil, že vo svojej blízkosti vnímam strašne veľa odkazov, ktorým rozumiem, ale zároveň ich neviem dešifrovať. Každým dňom žasnem nad tým, koľkým veciam nerozumiem. Nechcel by som ich však interpretovať filozofickými konštrukciami, a preto sa dostávam späť, k polohe plávania v tajomstve, ktoré sa šesť rokov pred koncom tisícročia ešte zosilňuje...

SkryťVypnúť reklamu

# To sme sa už dotkli stresu z konca storočia, ktorý je v Európe vnímaný s veľkou naliehavosťou. Naozaj je fin de siécle pociťované až fyzicky bolestivo?

- Mám dojem, že ide o veci, ktoré podvedomo visia vo vzduchu. Možno je to vymyslená matematická konštrukcia, avšak rád jej verím, pretože môže vytvoriť veľkú emóciu. Tvrdím totiž, že v našom živote je čoraz väčšia absencia emócií, a preto by som chcel v najbližšom období trénovať k schopnosti byť senzibilnejší.

# Názov vašej výstavy v Trnave bol Dočasné príbehy - príbeh, ktorý sa na jednej strane uzatvoril a ďalší sa otvára. Ľudia sa vtedy ľahšie identifikujú s dielom, keď sa stotožnia s vyrozprávaným príbehom, ktorý možno niekedy zažili a ktorý vzbudí u nich vašu "veľkú emóciu". Majú jednotlivé obrazy Dočasných príbehov nejakú nadväznosť?

SkryťVypnúť reklamu

- Verím, že majú. Po výstave som dostal krásny list od jednej priateľky, ktorá mi napísala: "Ja verím, že tento svet má svoj pevný začiatok a koniec, a preto viem, že žiaden z príbehov nemôže byť viac ako len dočasný. To len niektorí sa nehanebne skrývajú za lásku a tvária sa, že sú večné..." Je to možno polemické, ale mne sa to veľmi páčilo. Často som o tom špekuloval a domnievam sa, že naozaj žijeme útržkovitý život s dočasnými príbehmi.

# Nie sú však tieto príbehy povrchné, keď sa ich energia roztriešťuje viacerými smermi?

- Iný pohľad hovorí, že je to tiež bohatší spôsob existencie. Myslím si, že súčasný štýl života umožňuje žiť naraz viacerými spôsobmi, pričom jeden obohacuje druhý. Dnešná doba nás tlačí k tomu, aby sme v každom živote obstáli. Preto si myslím, že adekvátnym výrazom tohto kvázi chaosu je inštalácia vo výtvarnom umení. Je to intermediálna disciplína, kde sa dajú kombinovať rôzne veci bez toho, aby boli rozbité a môžno v nich nájsť spoločnú energiu. Samozrejme, hovorím o geniálnych dielach v inštalácii, ktoré dokážu vyvolať emóciu.

SkryťVypnúť reklamu

# Týmto príkladom sme sa dostali k výraznému fenoménu v súčasnom umení - agresivite, brutalite, násiliu, vulgárnosti. Ide o momentálnu filtráciu nahromadených zlých síl alebo je to očistný rituál?

- Mám pocit, že je to ventilácia, no zároveň tiež konštatovanie súčasného stavu. Neviem, či umenie má funkciu konštatovať, posúvať veci ďalej alebo dávať nádej žiť iným spôsobom. Odpoveďou by mohla byť moja výstava v Trnave. Nechcel by som otvárať oči ľuďom tým, že z mojich obrazov budú vyskakovať sekery. Naopak, rád by som ich atakoval úprimnosťou, tichom, meditáciou. V poslednom období ma nezaujíma produkcia mnohých obrazov, ale rozmýšľanie nad ich obsahom a adekvátne hľadanie vizuálnych znakov k významom, ktoré dokážem medzi slovami odhaliť.

SkryťVypnúť reklamu

# Vystúpenie Trojštítu (výtvarná zložka - L. Teren, I. Csudai a M. Knut) na jar tohto roku vyvolalo mnoho kontraverzných názorov. Boli ste totiž považovaní za etablovaných umelcov s pomerne ustáleným rukopisom, no zrazu ste prekvapili čímsi, na čo diváci neboli zvyknutí. Vy ste však len prišli s tradíciou - závesným obrazom.

- Všetci traja sme neúnavní vyznávači závesného obrazu a chceme vytvoriť priestor náročnosti k sebe i našim priateľom. Domnievam sa, že sme k sebe dosť nároční. Vzniká tým motivácia tvoriť obrázky, ktoré nie sú namaľované len preto, aby sa zavesili v obývačke alebo v bankovej inštitúcii, ale slúžia ako vstup do intelektuálneho prostredia. Je to debata s našimi rovesníkmi, ktorí píšu, hrajú divadlo, nakrúcajú filmy - je to spoluzúčastnenie sa na tejto debate.

SkryťVypnúť reklamu

# Hovorili ste, že chcete atakovať tichom a meditáciou. Život kreatívneho riaditeľa reklamnej agentúry Soria&Grey však už asi bude mať agresívnejšie výrazové prostriedky.

- V Austrálii som objavil veľké množstvo jednoduchých reklám, ktoré boli postavené na silnej informačnej báze s výraznými textami. Po vylúčení emócie však zistili, že takto postavená informácia je ešte agresívnejšia a nevľúdnejšia. Keď je v spleti emocionálnych vydieračov osamotená, tak ešte vyskočí, ale keď je askézy priveľa, stane sa opäť jednostrannou. Východiskom môžu byť debaty, prebiehajúce vo vnútri reklamnej branže, ktoré sa odvíjajú na báze skúmania korektného dialógu medzi informáciou a spotrebiteľom. Ide o schopnosť vnímať veci, ktoré nepracujú s metódou gýču a nepodceňujú človeka, ale mu dávajú šancu.

SkryťVypnúť reklamu

# Vo vašich obrazoch je zreteľné, že na okolie sa pozeráte nezakaleným detským pohľadom. Slovami básnika Christiana Morgensterna, šťastný je človek, ktorý sám v sebe objaví dieťa, keď má tridsať...

- Neviem, či som v sebe objavil dieťa. Každý z nás žije so svojou genetickou pamäťou. Každý z nás bol dieťaťom a aj keď má päťdesiat rokov, tak si pamätá čo urobil ako dieťa, ale nevie ako bude fungovať, keď bude mať šesťdesiat. Celý svoj život sa konfrontujeme so svojou predstavou dieťaťa niekde v rozmedzí šesť až desať rokov. Potom už vlastne žijeme len v dospelosti. Dieťa vo mne je moje svedomie, pretože vtedy som sníval a ono mi kladie otázky ako som stratil ilúzie a ideály. Je mojim nepríjemným, no zároveň láskavým priateľom, ktorý má vždy na mňa prichystaných zopár otázok...

SkryťVypnúť reklamu

Autor: Zhováral sa ĽUDO PETRÁNSKY ml.

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 963
  2. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 17 725
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 546
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 971
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 494
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 440
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 955
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 486
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu