22.15 Krátky film o zabíjaní Poľsko 1988, arte HHH
Krzysztof Kieslowski bol jedným z (dvoch-troch) najvýznamnejších tvorcov súčasného európskeho filmu. Svedčia o tom viaceré ceny (napríklad za svoj Krátky film o zabíjaní zo série filmov Dekalóg dostal v roku 1988 ako prvý "Euro-Oscara", cenu za najlepšiu európsku produkciu roka). Kieslowského filmy vznikali do roku 1988 za "štátne" peniaze; neposudzoval ich teda nijaký producent, ktorého by zaujímala iba otázka, koľko na nich zarobí, do akej miery sú "divácke". To je šťastie. Na "dopozeranie" Krátkeko filmu o zabíjaní treba totiž takmer toľko morálnej sily ako na prečítanie všetkých troch dielov Solženicynovho Gulagu. V Hollywoode by na jeho nakrútenie nedal nikto ani dolár. Na druhej strane, v Hollywoode nejestvuje ideologická kontrola, no tá už bola v roku 1988 vo Varšave očividne dosť lajdácka. Keď však už byrokracia nezabránila vzniku filmov, tak aspoň znemožňovala ich distribúciu: viaceré Kieslowského filmy boli - kratšie či dlhšie - do roku 1989 zakázané.
Nečudo. Kieslowski bol spolu so Zanussim a Falkom hlavným predstaviteľom takzvaného "kina morálneho nepokoja." Pod toto eufemistické označenie patria poľské (maďarské a jeden slovenský) filmy zo 70. a 80. rokov, ktoré kruto demaskujú reálny socializmus. Idú až na doraz, nepomáhajú si veľmi metaforami. Kieslowski tak vydal nemilosrdné a bolestné svedectvo o nízkej reálnosocialistickej mentalite. Čo Krátky film o zabíjaní ukazuje? Najprv takú bežnú spustnutosť socialistického sídliska. A stopy agresívnosti jeho obyvateľov. Potom sa film pozvoľna sústredí na tri hlavné postavy. Prvou z nich je Jacek. Je smutne charakteristické, že takmer v každom jeho prejave je nefalšovaná zloba. Jacek je bezprizorný, ako keby sa vojna bola skončila iba včera. Príkladom zdegenerovaného človečenstva je aj druhá hlavná postava filmu, asi 50- ročný taxikár, neskoršia Jackova obeť. Taxikár je netvor a v divákovi by sa teoreticky nemalo vlastne nič pohnúť, keď ho Jacek na odľahlom mieste zabije. Lež - polomŕtvy zakrvavený taxikár stratí zrazu svoj odporný úškrn a vyzerá ako človek. A my pocítime, ako hlboko v nás väzí vedomie, že život je posvätný. S týmto vedomím žije aj tretia hlavná postava filmu - mladý právnik, ktorý sa stane Jackovým obhajcom. Vidíme ho najprv v deň vraždy: zložil práve posledné skúšky, teší sa. Na pozadí celkovej šede pôsobí mladý právnik ako blázon.
Absolútne triezvy a zdanlivo "studený" režisér Kieslowski mal jedinú vášeň: vidieť a zobraziť, ako medziľudské vzťahy naozaj vyzerajú. Pôsobí preto ako nesmierna úľava, keď na konci filmu, po dlhej sekvencii Jackovej popravy, vidíme v poslednom zábere jeho obhajcu plakať. Je to síce možno skôr obraz toho, čo by malo byť než obraz toho, čo je - no vďaka nemu sa naša doráňanosť týmto filmom nepremení v úplnú ubitosť.
Finále filmu tvoria chvíle po procese a poprava. Jacek je sprostý vrah a divák sa celkom neubráni atavistickému postoju: oko za oko, zub za zub. Štátom organizovaná poprava je istou formou spravodlivosti, aj keď zďaleka nie takou čírou ako, povedzme, zastrelenie talianskeho fašistu na konci Zafranovičovej "Okupácie v 26 obrazoch".
Kat a jeho pomocníci dobre cítia, že majú "remeslo", ktoré v civilizovanej Európe nejestvuje. A svoju "prácu" dokážu vykonať len v akomsi hysterickom ošiali.
Jedinečnosť ľudského života je nosnou myšlienkou európskej kultúry. V zhode s ňou vnímali ľudia na Západe tento film v prvom rade ako apel proti trestu smrti. Východoeurópan sa čuduje - preňho je to predovšetkým žalostný a zároveň umelecky dokonalý obraz predpeklia, v ktorom žil. Kieslowského filmy sú veľké umelecké diela a jeho Krátky film o zabíjaní bude ešte dlho čnieť nad väčšinou ostatnej svetovej filmovej tvorby, napriek tomu, že skutočnosť, ktorá ho zrodila, patrí (snáď) minulosti.
Sú na svete "geniálne" filmy. Čím presahuje ich genialita "obyčajnú" profesionálnu dokonalosť? Okrem iného účinkom. Filmy nás hlboko zasiahnu a odvtedy v nás žijú. Ako je to možné? Tak, že vedia o našom osude viac, ako my vieme.
Krátky film o zabíjaní
Krátky film o láske
Dvojaký život Veroniky
Tri farby - Modrá
Tri farby - Červená
Legenda: bez hviezdičky - nanič, nuda alebo nedôležité,
H - znesiteľné,
HH - skvelé,
HHH - poklad.
Autor: Marián Plavnický