Hoci podľa kuloárových rečí na 3. republikovom sneme DU sa hovorilo všeličo o troch politických prúdoch, v rokovacej síle to vyzeralo skôr stranícky disciplinovane. Z pléna sem-tam síce zazneli hlasy o tom, že DU nemá vlastnú tvár, ale šanca, aby ju získala, sa rozpynula ihneď po tom, čo jediný pragmaticky zmýšľajúci kandidát na predsedu E. Kukan v poslednej chvíli od kandidátky odskočil. ... Úvodné príhovory najvyšších funkcionárov DU pripomínali siahodlhé referáty z čias neslávnych zjazdov. Rečníci sa v mnohom opakovali a podriemkavajúci delegáti chvíľami ani nevedeli, čo sa deje.
DOBROSLAVA KRAJAČIČOVÁ,
Nová Smena mladých 11. 3. 1995
Vzájomnú disharmóniu predstieranej jednoty prezentovali samotní delegáti snemu, ktorí sa sústredili na dosiahnutie svojho cieľa. Skupina bývalých členov SNS (neskôr NDS) presadzovala za lídra Ľ. Černáka, kým skupina bývalých členov HZDS, Aliancie demokratov či Alternatívy politického realizmu zase J. Moravčíka. To, že uvedená "súťaživosť" prerástla nielen do vzájomných invektív, ale aj do spochybnenia princípu vyberania delegátov na snem, len potvrdzuje, že terajšie "zabalzamovanie" vedenia DU na obdobie do najbližšieho snemu je len snahou vedenia liberálov vyhnúť sa v DU vnútornej deštrukcii svojej tak ťažko spájanej strany. DU je mladou stranou, ktorá na svoju vnútornú stabilizáciu potrebuje istý čas. To je pravda. Pravdou je však aj fakt, že jej lídri za posledných päť rokov boli členmi minimálne dvoch či troch strán, čo len svedčí o tom, že "svoj čas" budú pri svojej "politickej recidíve" potrebovať takmer vždy.
PETER ŠKORŇA, Nový Čas 11. 3. 1995
Už pred rokom, na zlučovacom sneme Demokratickej únie s Národnodemokratickou stranou - Novou alterantívou, bolo cítiť isté rozdiely medzi tými, ktorí odišli v rôznych etapách z HZDS a tými, ktorí mali svoje korene v SNS. Istou nádejou mohlo byť to, že členovia rodiacej sa liberálnej strany budú liberálni aj k svojej minulosti. Lenže rozdiely sa nestierajú - len sa prehlbujú. ... J. Moravčík, tak ako pred rokom P. Weiss na zjazde SDĽ, dostal bianco šek a ešte rok šancu. Lenže oveľa skôr sa ukáže, či bude schopný vyriešiť hlavné problémy strany: nedostatok sebavedomia prameniaceho z toho, že strana nie je vo vláde (hoci s tým pri svojom vzniku rátala), stagnáciu volebných preferencií, slabú členskú základňu a katastrofálny nedostatok financií. Len úspech zatrie terajšie rozdiely medzi nezakryto a vonkoncom nie liberálne súperiacimi krídlami vnútri DU.
JÁN FÜLE, Národná obroda 11. 3. 1995
