Nie náhodou sú mottom knihy Mareka Vadasa a Emana Erdélyiho slová: "Svet je tu preto, aby skončil v knihe." (Stéphane Mallarmé). Lebo podstatou tejto prózy je, ak sa vôbec dá v textoch tohto typu hovoriť o podstate, presne odpozorovaná skutočnosť - hoci by sa na pohľad mohlo zdať, že ide "len" o hru s jazykom. Presnejšie, autori zobrazujú realitu na jednej naš(sk)ej univerzite, ktorá môže byť kdekoľvek na Slovensku, ale môže existovať iba v tomto čase, dávajúcom pedagógom príležitosť meniť klobúk aj kabát: "Milá pani Teodora Kugelkovová sa viezla ustatá vo výťahu svojho činžáku. Ako sa jej zatvárali oči, na desiatom poschodí prišla na peknú myšlienku. Prečo by mala celý život byť marxistkou, prečo neskúsiť niečo iné? Čo keby odteraz bola fenomenologičkou? Na druhý deň vyšla do mesta úplne iná žena. Cestou do školy si kúpila klobúk a šminky." (s. 13).
Doslovné opakovanie mnohého z toho, čo môžeme počuť vo vysokoškolskom prostredí, vedie ku groteske, najmä ak sa teoretické pseudovedecké prednášky striedajú s banalitami typu: "Nemôžme sa tu ale venovať ďalšiemu rozboru celej významovej superštruktúry poetickej hodnoty čarovného slovka glóbus, pretože nám zavrú jedáleň a zasa sa nestihneme naobedovať." (s. 34). Že je to na smiech? Žiaľ, to, čo vyzerá ako deformácia, zveličenie, je mnohokrát trpká realita - mnohí z nás sa tu uvidia v obrátenom zrkadle, hoci, zdá sa, nie tí praví, lebo tí nikdy nič nepochopia
Univerzita je jedna z najostrejších próz z posledného obdobia a zároveň jedna z najvtipnejších. Je to kniha pre mnohých (ako ukazuje častý prvoplánový humor - viď napríklad mená postáv - ktorý však nie je zapríčinený nedostatkom autorskej invencie, naopak, je tu zámerný), no je i textom pre elitu, pre čitateľa, ktorý nepotrebuje v próze príbeh, uzavretý kompozičný celok, ale uprednostňuje knihu - labyrint. Mnohé aktualizácie z Univerzity smerujú k univerzálnemu svedectvu nielen o akademickej pôde, podobne ako je to v prózach Pavla Vilikovského. Univerzita je ojedinelá próza s tematikou vysokoškolského prostredia, stvárnenou bez ružových okuliarov, skôr s lupou na zdravých očiach
Autor: Marta Součková
